„Hlavnou otázkou v tohtoročných prezidenských voľbách na Ukrajine nie je, kam bude krajina ďalej smerovať, ale či bude Ukrajina vôbec existovať,“ skepticky konštatuje komentátor ukrajinského týždenníka Den. Z pätnástich kandidátov na post šéfa štátu majú totiž popri súčasnom prezidentovi Leonidovi Kučmovi najväčšie šance ľavicoví, často extrémistickí kandidáti. Ortodoxná marxistka Natalia Vitrenková si dokonca vyslúžila za svoje názory tituly „Žirinovskij v sukni“ či „Lukašenko Ukrajiny“, na ktoré je patrične hrdá. Veľké šance na znovuzvolenie má demagóg Kučma, a to i napriek množstvu nesplnených sľubov z minulej volebnej kampane, napriek podozreniam z korupcie a napriek ekonomickému úpadku Ukrajiny. V krajine s 20-percentnou infláciou dnes štát občanom dlhuje na mzdách a dôchodkoch už asi tri miliardy hrivien, zato rastú dane a bujnie tieňová ekonomika.
Opoziční kandidáti však majú len obmedzenú možnosť verejne kritizovať Kučmove chyby. Za „veľmi špecifický prístup k médiám“ kritizoval prezidenta ešte na začiatku volebnej kampane aj Výbor na ochranu novinárov. Ako politicky motivovanú snahu o umlčanie nezávislých a opozičných médií označil výbor zastavenie vysielania štyroch nezávislých kanálov, ktorým údajne chýbala licencia. Podozrenia z manipulácie volieb zvyšujú aj ďalšie kroky prezidenta - direktíva, ktorú Kučma schválil v septembri na „ochranu krajiny pred medzinárodným terorizmom“ a ktorej nariadenia sa môžu vzťahovať aj na predvolebné mítingy protivníkov ako na „možné akty provokácie a terorizmu“. Len Kučma a predseda Komunistickej strany Ukrajiny Petro Symonenko sa odmietli pripojiť k dohode ostatných kandidátov o spravodlivých voľbách, kde sa zaručili „nepoužívať nečisté praktiky a rešpektovať ústavu“.
Kučmu jeho protikandidáti obvinujú z niekoľkých predvolebných provokácií (ako bola napríklad distribúcia antisemitských letákov s menom ďalšieho kandidáta, bývalého premiéra Jevhena Marčuka), z ideologickej účasti na atentátoch (napríklad nedávny útok na Vitrenkovú, po ktorom nasledoval bombový atentát na člena Symonenkovho volebného štábu) a hlavne voliči zo západnej Ukrajiny vidia prezidenta aj na pozadí nedávnej dopravnej nehody charizmatického šéfa druhého najsilnejšieho zoskupenia v parlamente - proreformného Hnutia ľudovej obnovy (Ruch), Viačeslava Čornovila, ktorý už vo voľbách v 1991 skončil na druhom mieste a mal by nepochybne šancu i dnes.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
