Starosta Roganský to však vidí inak: „Ľudia si nevedeli vysvetliť, čo sa stalo. Snažil som sa ich upokojiť, ale nebolo to možné. Ani najstarší si v tejto oblasti nič podobné napamätajú.“ Zatiaľ je podľa starostu ťažké vyčísliť škody. Na obecnom úrade a niekoľkých domoch popraskali múry, ale nič vážnejšie sa nestalo. Do včerajšieho poludnia sa už otrasy nezopakovali. Keď sme prišli vo štvrtok v noci do Krupiny, akoby nikto o ničom nevedel. Mestský aj okresný úrad boli zatvorené, nezasadal žiaden krízový štáb. Príslušníci polície boli informáciou o zemetrasení prekvapení, ľudia odchádzajúci z podnikov boli pobavení. Všetky postihnuté obce už spali, akoby sa nič nestalo. Pracovník odboru civilnej ochrany a obrany v Krupine Jaroslav Krnáč tvrdí, že boli so starostami v mieste epicentra medzi Dolnými Mladonicami a Čekovcami v kontakte. „Okresná havarijná komisia nezasadala, pretože nebol dôvod,“ konštatoval. Stalo by sa tak údajne len v prípade, keby sa otrasy opakovali alebo keby došlo k materiálnym škodám či zraneniam ľudí. „Na Slovensku sme tohto roku podobné zemetrasenie, ktoré by tak vyľakalo ľudí a spôsobilo takú paniku, nemali,“ povedal vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Peter Moczo. Účinky zemetrasenia pocítili okrem obyvateľov Dolných Mladoníc, Čekoviec a Horných Mladoníc aj v Senohrade, Zemianskom Vrbovku, Bzovíku a Litave. Seizmológovia hovoria, že na Slovensku určite budú zemetrasenia aj v budúcnosti, pretože jedno zemetrasenie je len veľmi kratučkou epizódou v tektonickom vývoji. Nepredpokladajú však, že budú až také silné ako nedávno v Turecku, Grécku či na Taiwane, kde zahynuli tisícky ľudí. Územie Slovenska možno charakterizovať strednou úrovňou seizmickej aktivity. Od roku 1034 je u nás zdokumentovaných vyše 660 zemetrasení a množstvo ich je nezdokumentovaných.