eľov nemohli navštíviť naši žiaci a potešiť ich svojím vystúpením? A deťom tiež nezaškodí oboznámiť sa s prostredím starých ľudí,“ povedala učiteľka Mária Sitárová zo Základnej školy na Pankúchovej ulici v Bratislave-Petržalke. Nápad realizovali tento týždeň. Obyvateľom Penziónu dôchodcov na Poloreckého ulici predviedli žiaci nielen tanečné a recitačné pásmo, ale celé osadenstvo domova obdarovali vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Keďže nie všetkým domácim dovoľovalo zdravie prísť do spoločenskej sály, za starkými pripútanými na lôžko zašli deti aj do izieb v sprievode liečebného pedagóga. Ako hovorí učiteľka Mária Korčaková, keď ponúkli dôchodcom svoju iniciatívu s vystúpením žiakov, zo strany penziónu najprv zaznela otázka: „Koľko za to chcete?“ Samozrejme, nič, čudovali sa učiteľky pred prekvapeným vedením domova. Škola na Pankúchovej inak bežne organizuje stretnutia so „svojimi“ dôchodcami - bývalými pedagogickými pracovníkmi a zamestnancami školy. Na nikoho nezabúdajú. Tento týždeň sa na takomto stretnutí - pri príležitosti Mesiaca úcty k starším - nazbieralo vyše dvadsať bývalých kolegov a kolegýň. Podľa slov zástupkyne Mariany Gibejovej v súčasnosti v ich pedagogickom zbore pôsobí vrátane vychovávateliek sedem ľudí v dôchodkovom veku. „Vďaka nim zatiaľ nemáme nedostatok učiteľov. Ak sa však schváli zákon o tom, že dôchodca nebude mať nárok na dôchodok, keď zarába, neviem, koľko z nich mi tu zostane. Školstvo je drina, asi by si rozmysleli, či v ňom zostať.“ (ru)