Konkrétne výsledky parlamentných volieb a neprijateľnosť predchádzajúcich členov vládnej koalície (HZDS a SNS, lebo ZRS sa nedostalo do parlamentu) prinútili pred rokom zvyšné štyri politické subjekty (SDK, SDĽ, SMK a SOP) utvoriť spoločnú vládu, hoci si všetky uvedomovali ťažkosti budúceho spoluvládnutia. „Koalícia koalícií“ (termín J. Rupnika) však aj naďalej trvá, hoci pozornejší pozorovateľ by neraz povedal, že iba zázrakom. Na jej stabilitu však zatiaľ v nadmernej miere pôsobí viacero dlhodobých faktorov: 1. neštandardnosť opozičných strán, ešte stále neprijateľných ako koaličných partnerov (stav krajiny po ich štvorročnom vládnutí bol jednoducho tristný a viacerým z nich hrozí strata majetku či slobody), 2. prozápadná orientácia vládnych subjektov, 3. schopnosť dohodnúť sa na základných programových zásadách, hoci je pričasto sprevádzaná nešťastnou medializáciou vnútorných rozporov, 4. pretrvávajúca spokojnosť s povolebným rozdelením sfér vplyvu, ktorá sa však v poslednom čase po personálnych výmenách na vrcholných postoch a sporoch o ich nové prerozdelenie vytráca a stáva zdrojom vnútrokoaličného napätia.
Najviac úspechov zaznamenala nová vládna koalícia v zahraničnopolitickej oblasti (čo po vláde V. Mečiara nebolo také zložité) a pri upevňovaní vnútornej demokracie a dodržiavaní zákonov (hoci nemožno uprieť novej koalícii, že zásadne zmenila politický režim krajiny, pri dosahovaní politickej kultúry vyspelých krajín Európy má ešte stále rezervy). Plnenie kritérií kladených Západom má síce neraz podobu akéhosi fetišu, podstatou tohto procesu však je fakt, že mnohé riešenia a mechanizmy vynájdené v západnej Európe jednoducho prispievajú ku kultivovanému spolužitiu občanov, národov a menšín, čo je v záujme slovenskej verejnosti bez ohľadu na to, či si ich vyžadujú predstavitelia krajín EÚ alebo nie.
Na opačnom konci hodnotenia roku činnosti vlády sa nachádzajú pomery vnútri jednotlivých koaličných strán i samotnej koalície koalícií, kde sa viac, ako očakávali najväčší pesimisti, prejavujú stranícke záujmy a klientelizmus viacerých ekonomických zoskupení. Škandály vo viacerých rezortoch, personálne naťahovačky o obsadzovanie výnosných postov v štátnej správe i profitujúcich podnikoch, nárokovanie si jednotlivých strán na vyárendované posty mimoriadne znechucujú veľkú časť slovenskej verejnosti, ktorá si bola ochotná utiahnuť opasok ako dôsledok bývalého obdobia mečiarizmu, chýba jej však príklad z vysokej politiky. Občania však majú vládu, akú si zaslúžili, vláda má občanov, akí sú aj jej zrkadlom - miera nedodržiavania zákonov, obchádzanie pravidiel hry, vyhýbanie sa plateniu daní počnúc štátom a končiac živnostníkmi, mimoriadna kriminalita dávajú zabrať všetkým mýtom o slovenskom národe ako holubičom, kresťanskom, pracovitom a platiacom dane. Jednotlivci takí azda sú, o spoločnosti an sich a jej elite sa dá právom pochybovať. RÓBERT KOTIAN
