To, že zahraničná politika sa stane výkladnou skriňou politiky Dzurindovho kabinetu, tušili mnohí už tesne po voľbách. Len málokto však predpokladal, že zostane v zozname úspechov taká osamotená. Možno sa nesplnilo úplne všetko podľa predstáv voličov súčasnej štvorkoalície, ale aj tak vyzerá Slovensko rok po voľbách omnoho lepšie pri pohľade zvonku ako v smere opačnom.

Polovičnou garanciou úspechu bola už samotná výmena na najvyšších miestach, ktorá v Bratislave vytvorila úplne novú klímu. Západ a predovšetkým USA majú rady holywoodske príbehy s happy endom a slovenský úspech vynikne ešte viac na pozadí sklamania z Prahy. Vo Washingtone máme navyše veľvyslanca, ktorý veľmi dobre pozná americkú mentalitu a dokonale ovláda umenie, ako z minima vyťažiť maximum. Je to možno odvážne tvrdenie, ale vymenovanie Martina Bútoru bolo pravdepodobne jedným z najvydarenejších zahraničnopolitických ťahov Dzurindovho kabinetu. Hovoriac o úspechoch, stačí spomenúť poslednú správu EÚ, pokrok v rokovaní s OECD, Kukanov mandát v Kosove, Kubišovo vymenovanie na čelo OBSE, dokonca aj čestná prehra s favorizovanou Ukrajinou o kreslo v Bezpečnostej rade OSN môže byť z dlhodobého hľadiska prospešná. Máme však za sebou aj ofenzívu NATO proti Miloševičovi, ktorá nám síce pootvorila dvere v Bruseli, ale zároveň drasticky znížila podporu doma. Vláda zaplatila daň za mediálnu neskúsenosť, pričom nie je isté, či sa z toho dokázala poučiť. Ak je však integrácia do EÚ a NATO skutočne jej prioritou, premiér mal dať hoc aj z vlastného vrecka prostriedky, za ktoré by STV, SRo a TASR boli vyslali na Balkán vlastných spravodajcov, schopných prinášať autentické informácie. Dnes mohli byť nálady jeho voličov možno iné. Hovoriac o úspechoch v zahraničí, je pritom zaujímavé uvedomiť si, že boli dosiahnuté takmer s tým istým tímom diplomatov, ktorých mal k dispozícii aj Mečiar. Paradoxne vzniká dojem, že väčšina tých, ktorých dnešná koalícia označovala za nekompetentných diplomatických trafikantov, veľmi dobre zapadla do Dzurindovho integračného súkolia. Nie je to pravda. Stroj sa totiž už podarilo rozbehnúť natoľko, že ani zopár zrniek piesku nedokáže ovplyvniť jeho hladký chod. To, že sa o výmenách na diplomatických postoch začalo hovoriť až po roku, je spôsobené protichodnými záujmami vládnych strán, ale aj skutočnosťou, že páni, ktorých divák na obrazovke vníma ako nezmieriteľných nepriateľov, sú často kamarátmi zo školských lavíc či z tenisových kurtov a kaviarní.

JURAJ KITTLER