Otázky súvisiace s bezpečnosťou občanov boli jednou z hlavných tém minuloročných volieb. Vtedajšia opozícia pri poukazovaní na rozrastanie sa organizovaného zločinu získala vo volebnej kampani veľa politických bodov. Vnútorná bezpečnosť štátu sa javila ako top téma aj preto, že štátne orgány sa podieľali na páchaní trestnej činnosti a politická moc bránila jej odhaľovaniu. Okrem najznámejších kriminálnych káuz, do ktorých bola zapletená SIS, verejnosť poburovali najmä výbuchy a streľby na verejných priestranstvách, kde dochádzalo k vraždám bossov podsvetia rôzneho rangu.
Novému vedeniu ministerstva vnútra a polície sa po nástupe do funkcií podarilo realizovať niekoľko zásadných zmien. Boli odstránené najvážnejšie deformácie pri riadení Policajného zboru SR. Prezidenta a viceprezidentov polície a šéfa sekcie vyšetrovania nenominovali politické strany, ako to bolo počas tretej vlády Vladimíra Mečiara, ale k ich ustanoveniu do funkcií došlo po dohode ministra vnútra s odbornými kruhmi. Bol odstránený vplyv SIS na riadenie polície a nedochádza k presadzovaniu nelegálnych záujmov funkcionárov tajnej služby prostredníctvom Policajného zboru SR a úradov vyšetrovania. Významnou zmenou je aj fakt, že návratom Vladimíra Mitra na čelo SIS - po krátkom období destabilizácie spôsobenom nekultúrnym odchodom predchádzajúceho vedenia - sa verejnosť nemusí zaoberať činnosťou tajnej služby, pretože tá sa neangažuje v trestnej činnosti a nevyvíja aktivity namierené proti politickej a občianskej opozícii. Dôležitou zmenou je skutočnosť, že polícia pod novým vedením zakročila počas jedného roku proti viacerým zločineckým skupinám ako počas predchádzajúcich štyroch rokov. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj fakt, že pokiaľ polícia a SIS v minulom volebnom období kryli činnosť niektorých „spriatelených“ skupín podsvetia, v súčasnosti si žiaden gang nemôže byť istý, kedy naň príde rad.
Napriek všetkým pozitívnym zmenám v oblasti bezpečnosti sa nepodarilo zabrániť intenzite a spôsobom vonkajších prejavov organizovaného zločinu. Verejnosť je stále svedkom výbuchov nástražných výbušných systémov či iných metód likvidovania nepriateľov v rámci podsvetia. Najkrikľavejšími prípadmi sú vraždy exministra Jána Duckého, dunajskostredského bossa Tibora Pápaya a jeho deviatich spoločníkov či Bratislavčana Petra Steinhübela. Tento trend dokazuje, že pozitívne zmeny v práci polície a úradov vyšetrovania neprinášajú automaticky aj elimináciu zločinu. Ukazuje sa totiž, že boj s organizovaným zločinom je dlhodobou záležitosťou a vyžaduje si premyslené akcie smerujúce k rozloženiu najnebezpečnejších zločineckých skupín. PETER TÓTH
