júcom“ (Michal Gáfrik), niektorí predpovedali zánik nášho národa o 20-30 rokov (Nádaši-Jégé), o 40-50 rokov (Ivan Krasko) a podľa baťka Škultétyho „nebyť 28. októbra 1918, o 50 rokov by nebolo ani jedného Slováka“.
Beznádej a skepsu zmaril profesor T. G. Masaryk, keď v roku 1914 inicioval vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky a svoj zámer s neoceniteľnou pomocou generála M. R. Štefánika aj uskutočnil.
Nezaškodí si pripomenúť, že pri vzniku ČSR nebola na Slovensku ani jedna slovenská stredná škola a aj veľká väčšina základných škôl bola maďarská. Ale už v roku 1925 tu bola univerzita, 13 učiteľských ústavov, 34 gymnázií, 3 reálky, 14 hospodárskych a roľníckych škôl, 3 lesnícke školy, 13 priemyselných škôl, 76 živnostenských škôl a 104 meštianskych škôl. Známy zástanca Slovákov v Uhorsku Scotus Viator po návšteve Slovenska v roku 1928 hovoril a písal, že videl zázrak.
V roku 1918 u nás napočítali iba 526 príslušníkov národne uvedomelej inteligencie aj s rodinnými príslušníkmi. Z toho boli dvaja inžinieri, 6 lekárov, 5 sudcov a 28 kňazov, ako aj 14 železničných a 153 ostatných úradníkov. V takejto kritickej situácii sme museli naliehavo požiadať Čechov o pomoc.
Podľa historika Ľubomíra Liptáka žilo na Slovensku v čase vzniku ČSR z priemyslu 17,4 percenta obyvateľov a v českých krajinách 39,7 percenta. Hektár poľnohospodárskej pôdy prinášal slovenskému roľníkovi výnos 368 Kčs a českému 1083 Kčs. Na Slovensku žilo z poľnohospodárstva až 60,7 percenta ľudí. Dokonca Marián Tkáč vo svojej národne orientovanej knihe Národ bez peňazí z roku 1992 napísal, že vtedy priemysel na Slovensku zaostával za najvyspelejšou Európou o 50 až 70 rokov. Fakty hovoria, že pri postupnom vyrovnávaní životnej úrovne v oboch častiach štátu podiel priemyselnej produkcie na Slovensku vzrástol z 8 percent v čase vzniku štátu cez 14,1 percenta v roku 1948 na 29 percent v roku 1989. Významnou mierou k tomu prispelo aj spriemyselnenie Slovenska po druhej svetovej vojne, v rámci ktorého sa - ako napísal slovenský ekonóm Ing. S. Špaňár - postavilo asi 350 veľkých a stredných podnikov, v ktorých pracovalo pol milióna ľudí.
Iste, pri budovaní ČSR sa urobili aj chyby, spôsobené najmä formovaním nového štátu, značnou rozdielnosťou života v oboch jeho častiach, svetovou hospodárskou krízou s obrovskou nezamestnanosťou a ohrozovaním existencie štátu hitlerovským Nemeckom a Maďarskom. Napriek tomu však Slovensko a Slováci zaznamenali priam nevídaný rozmach v oblasti duchovnej, kultúrnej, hospodárskej, sociálnej i spoločenskej. Zo zaostalého ľudu sme sa v pomerne krátkom čase stali hrdým, vzdelaným a moderným národom. Stalo sa tak vďaka našej nadanosti a pracovitosti, ale aj neoceniteľnej pomoci českého národa vo všetkých sférach života. Pomoc českej inteligencie najmä v prvých rokoch štátu, keď nám bolo najťažšie, bola priam heroická. Aj v očisťovacích bojoch v rokoch 1918-1920 bojovali a zomierali väčšinou českí legionári a dobrovoľníci. Padlo, bolo zranených a zajatých 207 dôstojníkov a 7305 vojakov - Čechov a Slovákov. Ten, kto chce objektívne hodnotiť vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, musí poznať históriu nášho národa, zbaviť sa predsudkov a byť čestný. 28. október 1918 je najvýznamnejším dňom v celej slovenskej histórii. Je to deň záchrany slovenského národa pred zánikom a začiatok priam nevídaného rozvoja Slovenska a Slovákov. Spravodlivosť káže, aby sme tento deň čím skôr opäť uzákonili ako štátny sviatok a iniciátorovi a hlavnému tvorcovi ČSR T. G. Masarykovi dali na Slovensku opäť také miesto, aké mu patrí. Že sa tak ešte nestalo, je naša hanba. Hanba kresťanského národa s cyrilo-metodským duchovným dedičstvom, čo je zakotvené aj v preambule ústavy.
AUGUSTÍN MARKO
(Autor je predsedom
Slovenskej spoločnosti na obranu demokracie a humanity)
