Najnovší film českého režiséra Sašu Gedeona nesie titul Návrat idiota. Alúzia na román F. M. Dostojevského nie je náhodná. Úvodné i záverečné titulky filmu informujú o tom, že film bol inšpirovaný hlavnou postavou románu Idiot. Rovnako ako román, i film sleduje človeka dovtedy izolovaného od spoločenského života, ktorý je náhle vrhnutý do sveta. Hlavná postava František - „Idiot“ sa po rokoch liečenia v sanatóriu, kam odišiel po smrti rodičov ešte ako chlapec, vracia do svojho rodného mesta. Neviaže ho k nemu nič okrem vyblednutých spomienok z detstva a vzdialeného príbuzenstva. Namiesto toho, aby prichádzal do sveta domáckeho a priateľského, prichádza do sveta vzťahov ostatných postáv, ktorý je mu neznámy a v ktorom je cudzincom. Okrem hlavnej postavy Františka - „Idiota“ (knieža Myškin) sa dajú nájsť aj iné podobnosti s Dostojevského románom. Tak román, ako aj film sa začínajú vo vlaku, ktorý hrdinu nesie do sveta. Film preberá z románu niekoľko príbehových motívov a pozmeňuje ich. Režisér a scenárista Gedeon inverziou priraďuje svojim postavám charakteristiky postáv Dostojevského románu. Tak možno v Emilovi spoznať Rogožina, v Anne femme fatale Nastasju Filipovnu a v Oline Aglaju. Komplikovanosť vzťahov filmových postáv pripomína vzťahy medzi postavami románu, i keď v iných väzbách. O Návrate Idiota teda nemožno hovoriť ako o adaptácii Dostojevského Idiota. František je rovnako ako knieža Myškin cudzincom v neznámom svete. Je čistý a nedotknutý spoločenskými konvenciami. Pre neschopnosť chápať zlo je svojím okolím považovaný za idiota. Celý svoj život prežil v izolácii sanatória. Nenesie za sebou takmer žiadnu minulosť, vzťahy, spoločenské návyky a vžité konvencie. Práve vďaka tomu môže participovať na živote iných. Návratom do rodného mesta vstupuje František prostredníctvom stretnutí do mikrosveta medziľudských vzťahov, ktorý mu bol dovtedy úplne neznámy. Ako cudzinec priamo nezaangažovaný do nie celkom čistej hry postáv vidí pohľadom dospelého dieťaťa svet hráčov z odstupu. Status pozorovateľa mu dovoľuje rozpoznať skutočnosť od strojenosti a pravdu od lži. Františkova nezaangažovanosť dáva ostatným postavám príležitosť na sňatie masky a odkrytie karát. Hrdina postupne spoznáva svet i pravidlá, ktorými je riadený. Z pozorovateľa sám stáva účastníkom udalostí. Je vrhnutý do zamotaného klbka zložitých vzťahov. Malé české mesto v mrazivom ročnom období posledných dní roka je kulisou, na ktorej sa odohrávajú vypäté vzťahy medzi postavami. Postavy nespoluexistujú, existujú vedľa seba, každá uzavretá vo vlastnej ulite samoty. V tejto atmosfére je František médiom, prostredníctvom ktorého sa začínajú vopred dohodnuté role postáv meniť. Pri vyplývaní skutočného stavu vecí na povrch spoznáva František nielen ostatných, ale aj sám seba. Svet, ktorého pravú tvár odráža, mu zrkadlí jeho vlastnú.
Návrat idiota možno chápať ako variáciu na Dostojevského. Čistý a neskazený človek je konfrontovaný so skutočnosťou sveta. Ich stretnutím sa ukazuje pravá tvár oboch. Na rozdiel od Dostojevského vyznieva Gedeonovo podanie optimistickejšie. František na rozdiel od Myškina dostáva šancu zostať vo svete, ktorý spoznal. Film ukazuje, že svet potrebuje svojho „Idiota“, lebo len on ho môže primäť posunúť sa od chladu samoty „vedľa seba“ ku teplu vzájomnosti „spolu“.
KATARÍNA MIŠÍKOVÁ
(Autorka je študentkou filmovej vedy)
