áčom sa vracia často a rada. „Je tu normálne publikum ako u nás na Morave alebo v Čechách. Ľudia, ktorí sa stotožnia s názormi a pocitmi našej hudby. Ja totiž nežijem iný život ako ostatní. A tí, ktorí chodia na Kamelot, majú asi podobné pocity ako ja,“ hovorí pre SME líder kapely, spevák, gitarista a dvorný autor repertoáru Roman Horký. Album vydaný rok po úspešnej platni Země antilop a pokrstený tento pondelok počas úvodného koncertu šnúry v bratislavskom PKO sa snažil podľa vlastných slov nahrať tak, aby z neho bolo cítiť čo najväčšiu pohodu. Dnes o 20.00 h sa o tom môžu presvedčiť návštevníci nitrianskeho klubu Stará pekáreň (v Nitre bude mať Kamelot aj autogramiádu o 16.00 h v predajni Andante), zajtra o 19.00 h skupina hrá na Malej scéne MsKS v Piešťanoch, v piatok o 20.00 h v Country Clube Malacky a v sobotu o 17.00 h v sále MKS v Bánovciach nad Bebravou. Posledné dva koncerty sú už vypredané. Na divácky nezáujem sa Kamelot sťažovať nemôže, hoci koncertmi máva nabitý celý kalendár. „Každý rok už pre nás býva taký istý. Je prakticky permanentnou šnúrou, v ktorej si musíme nájsť čas na skladanie, aranžovanie a nahrávanie nových piesní,“ vraví tvorivý duch skupiny, ktorá debutovala v roku 1990 albumom Zachraňte koně. Sám vraj odvtedy žil každý rok rovnako. „Keď bol čas a nápad, tak som spieval a skladal pesničky. Keď som nevedel, o čom mám písať, tak som išiel na chalupu a rúbal drevo.“ Inšpiruje ho všetko navôkol, lebo o všetkom sa dá podľa neho napísať pesnička. Najhlbšími príbehmi však zostávajú tie, ktoré sám prežije alebo ktoré mu vyrozprávajú kamaráti.

Tým istým slovom označuje Roman Horký aj publikum svojej skupiny. „Sú to naši dobrí kamaráti,“ tvrdí, ale vo všeobecnosti sa mu o priaznivcoch Kamelotu hovorí ťažko. „Nemôžem ich hodnotiť. Nevidím do tých ľudí. Možno nás majú radi preto, že takú hudbu nepočujú v rozhlase často, a tak ich zaujíma a láka. Je pre nich tajomná a iná ako ostatné hudobné smery.“ Médiá podľa jeho názoru podobnej hudbe neprajú. „Je to, ako všade inde, konkurenčný boj. Niekedy naozaj boj o bytie a nebytie. Ja som však na tomto kariéru nikdy nestaval. Vždy mi išlo o to, čo sa páči mne a mojim kamarátom. Tak som to hral a kamarátov, ktorým sa to páčilo, bolo naraz viac.“ Na otázku, či mu do tvorby občas nezablúdi rutina, otvorene reaguje: „Samozrejme, niekedy sa podarí urobiť pesničku z úplne nových prvkov, ale občas sa pritrafí aj stav, ktorému novinári hovoria klišé. Svojím spôsobom to tak aj je. Z niektorých pesničiek sa ani nedá urobiť niečo iné. Je to hra na podobné nástroje, s podobným spevom, iba to má novú melódiu a iný text. O hitoch však aranžérska stránka často nerozhoduje. Niekedy vypláva na povrch pesnička, ktorá znie novátorsky, ale nikde nie je napísané, že z nej bude hit. Človek má z nej obrovskú radosť a naraz ju prekryje pesnička, o ktorej si myslel, že je tuctová a ktorej neveril. Nakoniec sa tak stáva najväčším hitom spomínané klišé.“

Česká a moravská časť turné na Kamelot ešte len čaká. Celý november a december nebudú mať členovia skupiny čas na svoje rodiny a obľúbené výlety. Tieto dva „koníčky“ sú totiž najčastejším využívaním ich skromného voľného času. „Nie sme žiadni milionári, ktorí odchádzajú na Malorku alebo do Dominikánskej republiky. Sme normálni chalani. Keď ma to chytí, vezmem si batoh so spacákom, sadnem na vlak a idem na chalupu. Cestou prejdem pár krčiem, aby som sa pozdravil s kamarátmi a zahrám si na gitare. Je mi to bližšie ako nablýskané salóny plné krásnych dievčat, kokaínu a rôznych iných psychotropných látok,“ dodáva Roman Horký. Dôkazom týchto vyznaní sú i jeho hudobné plány na budúci rok. „Nasledujúci album by som chcel urobiť bez bicích nástrojov. Jednoducho iba gitary tak, ako sme kedysi hrávali na čundroch.“

DALIBOR HLADÍK