BRATISLAVA (SME - am) - Tempo rastu nemeckej ekonomiky bude v budúcom roku najrýchlejšie od čias zjednotenia Nemecka v roku 1991. Vyplýva to zo správy, ktorú dvakrát do roka zverejňuje 6 popredných ekonomických výskumných inštitútov. Správa, ktorá tvorí základ vládnej predikcie ekonomického vývoja, predpokladá, že nemecké hospodárstvo porastie v budúcom roku tempom 2,7 percenta, čo je oproti výsledkom predchádzajúcej správy nepatrné zlepšenie. Akcelerujúci rast by mal byť podnetom na zlepšenie situácie na trhu práce, keď výskumné inštitúty očakávajú zníženie počtu nezamestnaných o viac než 200-tisíc. Nemecká vláda, ktorá začala monitorovať celonemecký ekonomický rast v roku 1992, pôvodne predpovedala rast v roku 1999 na úrovni 1,5 percenta a v budúcom roku 2,5 percenta, zatiaľ čo niektorí nezávislí analytici hovorili v budúcom roku až o 3 percentách. „Správa je presne v súlade s našimi očakávaniami,“ povedal ekonóm Bfg Bank AG vo Frankfurte Klaus Schrüfer. Včera zverejnená prognóza totiž nasledovala po troch mesiacoch pozitívnych údajov, ktoré potvrdili zlepšovanie hospodárskych podmienok v najsilnejšej európskej ekonomike, pričom pozitívny nárast bol zaznamenaný v oblasti podnikových objednávok, podnikateľských nálad a priemyselnej produkcie. Inštitúty rátali svoje prognózy za predpokladov, že Európska centrálna banka (ECB) zvýši v prvej polovici budúceho roka svoju reposadzbu z 2,5 na 3 percentá, pričom výmenný kurz eura zostane nezmenený, na doterajšej úrovni. Nemecká inflácia by podľa výsledkov mala v budúcom roku mierne vzrásť z doterajších 0,6 na 1,2 percenta. Inštitúty vo svojej správe znížili vyhliadky ekonomického rastu Nemecka v tomto roku z 1,7 na 1,4 percenta, pričom ako dôvod uviedli slabší rast v prvom polroku. Zároveň však poznamenali, že druhý polrok prinesie silné oživenie. Zlepšiť by sa mal aj domáci dopyt, a to z 1,9 percenta v roku 1999 na 2,2 percenta v roku budúcom. Export Nemecka by mal v roku 2000 vzrásť o 6,9 percenta, kým v tomto roku inštitúty predpokladajú jeho prírastok len 2,8 percenta. Postupne by sa mal znižovať aj rozpočtový deficit Nemecka, a to z 1,4 percenta z hrubého domáceho produktu krajiny na 1,2 percenta v roku 2000. Znaky ekonomického oživenia vo všetkých krajinách eurozóny naznačujú, že ECB by mohla už čoskoro pristúpiť k zvýšeniu úrokových mier. Niektorí analytici sa po opakovaných výrokoch ekonomického šéfa ECB Ottmara Issinga v minulých týždňoch domnievajú, že by sa tak mohlo stať už budúci týždeň. Ottmar Issing totiž viackrát upozornil na narastajúce riziko inflácie v eurozóne.