Je hodné zamyslenia, že jedna z kultových kníh poslednej tretiny storočia, Bachova Čajka Jonathan Livingston sa dostáva k slovenským čitateľom v knižnej podobe až dnes, takmer po tridsiatich rokoch od svojho vydania (hoci jej iný preklad vyšiel svojho času v Revue svetovej literatúry). Tí sa s ňou dosiaľ zväčša oboznamovali prostredníctvom českého prekladu Zdeňka Hrona vydaného Lyrou Pragensis v polovici 80. a začiatkom 90. rokov. Nečudo, že vydavateľstvo Gardenia siahlo po tomto, už vopred úspech sľubujúcom titule. Na prvý pohľad pekná kniha vyšla v tvrdej väzbe, v slušivom dizajne a s fotografiami dokresľujúcimi Bachov alegorický príbeh o individualite, o hľadaní slobody, o prekonávaní samého seba. Aj bez autorovho venovania „Skutočnej čajke Jonathanovi Livingstonovi, ktorá žije v každom z nás“ je totiž druhý plán textu nepovrchnému čitateľovi zrejmý. Preto za dosť zavádzajúcu pokladám prvoplánovú charakteristiku diela z prebalu knihy: „Je to dojímavý príbeh o morskej čajke, ktorá spoznala, že nie je len vtákom z kostí a peria, ale dokonalou ideou slobody, ktorú nič neobmedzuje.“ U Bacha je fyzické lietanie čajky len prostriedkom na vyjadrenie hlbšieho posolstva o človeku. Autor čajku personifikuje a dáva jej meno - Jonathan Livingston Seagull. Čajka je tak nielen druhovým označením, ale zároveň aj priezviskom. V slovenskom preklade je pre gramatický rod ťažké túto dvojznačnosť dosiahnuť a prekladateľ sa o to ani nepokúša. Sám preklad je teda očividne najslabšou zložkou knihy, čo vynikne najmä v porovnaní s originálom. Nejde tu pritom o voľnosť v záujme vernosti, ale o svojvôľu ďaleko za hranicami prekladateľskej licencie. Dujnič Bachov ladný, úsporný štýl text zbytočne ornamentalizuje, patetizuje a komplikuje. Navyše ho dopĺňa o prvky, ktoré nemajú nijakú oporu v origináli. Až sa natíska otázka, z čoho bol vlastne Bachov Jonathan prekladaný. Keďže tu nie je priestor na podrobnejší rozbor, dva príklady za všetky. Na začiatku otec dohovára Jonathanovi trénujúcemu lietanie: „If you must study, then study food, and how to get it“ (v doslovnom preklade „Ak sa už musíš učiť, tak sa uč, ako zohnať potravu“). Slovenský preklad je bezdôvodne zložitý a košatý: „Ak si myslíš, že sa potrebuješ stále učiť lietať, tak si lietaj, koľko len chceš, ale úpenlivo ťa prosím, najprv sa nauč, ako si čo najľahšie zadovážiť dostatok potravy.“ V závere knihy si Jonathan hovorí a autor dodáva: „No limits, Jonathan? - he thought, and he smiled. His race to learn had begun.“ (Doslovne: „Nejestvujú nijaké hranice, Johathan? - pomyslel si a usmial sa. Jeho zápas s učením sa začal.“) Dujnič prekladá efektne, no svojvoľne a navyše nepresne: „V skutku nejestvujú nijaké obmedzenia, pomyslel si a schuti sa rozosmial, lebo sa cítil veľmi šťastný. A v tej chvíli sa v ňom ešte mocnejšie rozhorela túžba učiť sa.“ Stručne povedané: to, čo sa ponúka v úhľadnom obale slovenského vydania, nie je, bohužiaľ, ekvivalentom Bachovho textu, skôr jeho nepodarenou parafrázou. Škoda, isto si to nezaslúžil. MARIÁN ANDRIČÍK

(Autor je prekladateľ)