il na svojom turné. Jedna z požiadaviek je aj nezávislosť pre Tibet, ale Ťiang je presvedčený, že francúzsky prezident Jacques Chirac túto požiadavku nepodporuje. So svojím francúzskym hostiteľom však podľa miestnych zdrojov dlho hovorili o Tibete a o tom, či by Peking nemohol začať rozhovory s exilovým tibetským duchovným vodcom dalajlámom. Francúzi tiež odovzdali čínskej delegácii zoznam uväznených disidentov. Otázky ľudských práv otvoril počas obedu s Ťiangom aj francúzsky premiér Lionel Jospin.
Chirac včera v Paríži po rokovaní s čínskym prezidentom priznal, že Paríž a Peking majú rozdielne názory na problematiku ľudských práv a hodnoty humanity. Čína sa podľa neho stane „svetovou veľmocou zajtrajška a táto veľmoc bude nepochybne demokratická“. Ťiang Ce-min označil nedávnu kritiku Európskej únie za „zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny“. Podľa neho Peking vždy prikladal ľudským právam „veľký význam“. Pripomenul tiež čínsky postoj, že demokracia nie je „absolútny koncept“, ale súvisí s konkrétnou situáciou v každej krajine. Pripomenul, že Čína má 1,2 miliardy obyvateľov, takže zásadnou otázkou je vedieť, ako túto populáciu „nakŕmiť a zaodieť“. „Povedal som prezidentovi Chiracovi, že naše krajiny sú geograficky rozdielne a tiež rozdielne v úrovni vývoja. Je preto úplne normálne, že sú tu rozdiely aj v otázke ľudských práv,“ povedal Ťiang. Povedal tiež, že pred rozhovorom s Chiracom ešte nikdy so žiadnym cudzím štátnikom nehovoril tak úprimne na tému rešpektovania ľudských práv v Číne.
V čase, keď včera Ťiang rokoval so Chiracom, však polícia v Pekingu zatkla niekoľko desiatok členov zakázanej sekty Fa-lun-kung. Prívrženci sekty sa pokúsili o tichý protest proti pripravovanému zákonu o zákaze siekt na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men). Včera sa tiež skončil proces so štyrmi členmi zakázanej Čínskej demokratickej strany, ktorí sú obvinení z „nabádania na zvrhnutie štátnej moci“. Polícia štyroch odsúdených zatkla, keď si chceli 4. júna pripomenúť 10. výročie krvavého potlačenia prodemokratického študentského hnutia na námestí Tchien-an-men.
