V Izraeli v nedeľu ocenili vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi jedného z najlepších špiónov britskej histórie. Kapitána Franka Foleyho, malého, nenápadného úradníka v okuliaroch, o ktorom by si nikto ani nepomyslel, že je superšpiónom britskej tajnej služby MI 6. Tento muž zachránil pred nacistickými tábormi smrti v 30. rokoch najmenej desaťtisíc Židov. Ako správny agent si svoje tajomstvo zobral v roku 1958 do hrobu. Jeho odvážne počínanie pomáha dokonca aj vyše štyridsať rokov po jeho smrti. Tentoraz „lieči“ pošramotené britsko-izraelské vzťahy. Na slávnosti v múzeu holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme sa totiž zúčastnil aj britský minister zahraničných vecí Robin Cook, ktorého marcová návšteva Izraela sa po konflikte s izraelskými osadníkmi zmenila na diplomatické fiasko. Práve jeho účasť na ceremónii je znakom otepľovania vzťahov medzi Izraelom a Britániou.
V 30. rokoch, keď už v Nemecku naplno bežala nacistická mašinéria, pracoval Foley v Berlíne ako šéf britského vízového oddelenia. V tom čase sa Británia snažila zastaviť židovskú migráciu do Palestíny, aby neznepokojila Arabov. Foley ale využil všetky svoje schopnosti špióna - falšoval pasy a dokonca sa mu podarilo dostať niekoľko ľudí aj z koncentračných táborov. Predovšetkým ale pri udeľovaní víz veľkoryso „zabúdal“ na skutočnosť, že utečenci nespĺňali prísne britské kritériá na udelenie víz. Porazil tak vlastne obidve mocnosti - fašistické Nemecko aj domácu Britániu. „Vedeli sme o tom, že v Berlíne je muž, ktorý sa volá Foley a je k Židom veľmi láskavý,“ spomína so slzami v očiach Miriam Posnerová, ktorá ako 16-ročná pricestovala do Berlína z východného Pruska. „Nič sa ma nespýtal, zobral si môj pas a dal mi pečiatku,“ Pečiatku, ktorá znamenala život.
Foleyho volajú aj britský Oskar Schindler. Prvýkrát sa jeho meno spomenulo až počas súdneho procesu s Adolfom Eichmannom v roku 1961. Jeden zo svedkov proti architektovi konečného riešenia Benno Cohn vtedy povedal: „Bol tam vtedy muž stojaci nad všetkými. Kapitán Foley, ktorý podľa môjho názoru patrí medzi najväčšie osobnosti na svete. Vytiahol tisícky Židov z čelustí smrti.“ Napriek mnohým svedectvám osôb, ktoré mu vďačili za život, Izrael dlho váhal s udelením vyznamenania. Pochybnosti spôsobovali dve skutočnosti. Prvou bola prísna britská vízová politika v 30. rokoch, na ktorú sa dodnes v Izraeli spomína so značnou nevôlou. Argumentovalo sa ale aj tým, že Foley bol údajne na svojom poste chránený a nepodstupoval veľmi veľké riziko. Nie je to však pravda, Foley nedisponoval ani statusom diplomatickej imunity. „Ak by ho Nemci odhalili, určite by sa nestal len personou non grata,“ povedal v Izraeli Robin Cook. Britský minister vyzdvihol aj skutočnosť, že Foley mal odvahu porušiť britské pravidlá v období, keď boli nespravodlivé. Ocenenie prebral Foleyho synovec John Kelley, anglikánsky kňaz z Connecticutu v Spojených štátoch. „Verím, že Foleyho poslal do Berlína spraviť svoju prácu Boh. Spravil to, čo spravil a stal sa tak pre kresťanskú cirkev svedomím. Ukázal, čo v tom čase mala urobiť, ale neurobila,“ povedal Foleyho synovec.
MAREK CHORVATOVIČ
