ajú za oveľa viac, by mali byť podľa nás osobitne zdanení,“ vysvetlil koncepciu odborárov viceprezident KOZ a šéf Odborového zväzu KOVO Eugen Machyna. Podľa neho by sa mal špeciálnou sadzbou „zdaniť ďalší predaj privatizovaného majetku a akcií či obchodných podielov v týchto spoločnostiach. Nie je predsa v poriadku, ak sa privatizovalo v priemere za 18 % ceny, niekto to teraz predá oveľa drahšie a štát z toho nič nemá“. Aj keď KOZ nemá zatiaľ spracovaný podrobný návrh, uviedol Machyna princípy navrhovaného zákona: po započítaní investícií by sa mal zdaniť rozdiel medzi tým, za koľko privatizátor podnik predáva a koľko zaň sám zaplatil. Navrhovaná sadzba dane by mala byť „rozhodne vyššia ako 50 percent“ - privatizátorom by teda zostala menej ako polovica zisku.
Právni aj ekonomickí experti sa však vyjadrili k odborárskym nápadom skepticky. „Len na základe toho, že niekto získal majetok lacno, mu nemožno uložiť dodatočnú daň alebo inú povinnosť,“ povedal ekonomický analytik spoločnosti MESA 10 Marek Jakoby. Podľa právnika Mareka Benedika by „sa menili pravidlá hry za chodu, čo prináša viaceré problémy“. Medzi ne patrí najmä retroaktivita zakázaná Ústavou SR a otrasenie právnej istoty. „Okrem toho, v právnom štáte platí, že nemožno robiť zákony na základe špecifických prípadov a okolností - zákon musí byť namierený všeobecne,“ vysvetlil Benedik. Podľa neho však nie je možné bez znalosti konkrétneho znenia odborárskeho návrhu jednoznačne povedať, či je protiústavný, alebo nie. Machyna na tieto námietky reagoval slovami, že KOZ nepredloží vypracované, paragrafované znenie. Odborári chcú, aby ich myšlienku dopracovali iní: „Konfederácia nemá kapacity na takúto prácu, ďalšie technické veci sú už vecou toho, aby si vláda náš návrh osvojila v rámci tripartity a potom už to prejde medzirezortným pripomienkovým konaním. Ďalšou možnosťou je ísť za poslancami, aby z toho vznikol poslanecký návrh.“
Ak sa podarí odborársku myšlienku zosúladiť s ústavou a princípmi právneho štátu, dá sa podľa expertov pochybovať o jej účinnosti. „Bolo by veľmi ťažké určiť základ takejto dane - odborári hovoria o účtovnej, teda nominálnej hodnote, ale tá často nemá žiadnu výpovednú hodnotu,“ uviedol Jakoby. Trhová hodnota Nafty Gbely, určená na základe burzovej ceny akcií, napríklad dosiahla v určitom bode viac ako dvojnásobok účtovnej hodnoty. Naopak, akcie mnohých podnikov sa predávali a predávajú za zlomok - často menej ako jednu desatinu - účtovnej hodnoty. Peter Pažitný z MESA 10 si myslí, že „privatizácia sa robila nespravodlivo, ale takéto riešenie by pôsobilo viac destabilizujúco ako stabilizujúco“. Najmä by sa však podľa Benedika podobná daň dala jednoducho obísť, či už na hrane práva, alebo dokonca aj v súlade s ním: „Legislatíva je na to dostatočne deravá.“
