Medzi spôsoby, ako naprávať to, čo časť verejnosti považuje za nespravodlivé rozdelenie bohatstva v minulých rokoch, patrí aj takzvaná reprivatizácia - navrátenie privatizovaného majetku do rúk štátu alebo doplatenie dodatočnej sumy za kúpu podniku. Programové vyhlásenie vlády hovorí: „Vláda si kladie za cieľ preveriť zákonnosť doterajšej privatizácie a uplatňovania verejného záujmu… tam, kde sa porušil zákon a poškodili záujmy štátu, bude presadzovať uplatnenie adekvátnych sankčných opatrení.“ Premiér Mikuláš Dzurinda sľúbil, že do konca septembra bude známy definitívny zoznam podnikov, pri ktorých sa štát bude o reprivatizáciu usilovať. Do tohto dátumu vláda zoznam neprerokovala, podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša však ďalší termín - do konca októbra - napriek minulotýždňovému odvolaniu vrcholných predstaviteľov Fondu národného majetku SR už dodržaný bude. Vzhľadom na slabú vyjednávaciu pozíciu sa však štát bude skôr snažiť s privatizátormi dohodnúť.
Reprivatizácia prináša tri základné problémy - podľa akých kritérií vybrať podniky, ktoré majú byť reprivatizované, do akého termínu celú tému uzavrieť a či má štát šancu na úspech. „Našou snahou je minimalizovať počet týchto podnikov, ale je tam jedno objektívne kritérium - reprivatizácia by sa mala dotýkať firiem, kde došlo pri privatizácii k takým problémom, že sa to nedá z hľadiska práva a právoplatnosti zmlúv len tak prejsť,“ povedal Mikloš. Podľa predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo Jaroslava Volfa možno medzi problematické zaradiť podniky aj výhradne na základe ceny: „Ak by sa dokázalo, a to sa dokázať dá, že bola uzatvorená zmluva jednoznačne v neprospech jednej zo strán, napríklad FNM - a teda štátu, mal by to byť dôvod, aby sa od tejto zmluvy odstúpilo. Nízka cena, ak nevyplývala z objektívnych skutočností, by takýmto dôvodom mala byť.“ Ďalšou príčinou môže byť nedodržanie predajnej zmluvy zo strany privatizátora alebo právny problém so samotnou zmluvou. Existuje všeobecná zhoda na potrebe rýchleho ukončenia reprivatizácie. „Ten proces mal prebehnúť rýchlejšie,“ povedal Volf, ktorý podporil Dzurindom a Miklošom spomínané rozdelenie privatizovaných podnikov do dvoch skupín - bezproblémových a tých, kde sa štát bude snažiť o prehodnotenie privatizačných zmlúv. Aj pri druhej skupine však je podľa Mikloša „záujmom vlády čo najskôr celú otázku uzavrieť, preto budeme hľadať konsenzus a dohodu s privatizátormi“. Vicepremiér zároveň povedal, že ak sa vláda s privatizátormi nedohodne, bude sa obracať na súd. I keď analytici nespochybňujú právo štátu robiť reprivatizáciu, neveria veľmi v jej účinnosť a priaznivé následky. „Existuje všeobecná zhoda, že tu bolo výnimočné a nemorálne obdobie, s čím sa štáty väčšinou chcú vyrovnať. Nesmie sa to však zvrhnúť do excesov,“ povedal právnik Marek Benedik, „najväčší problém je, že štát nemá mozgy, tie sú v súkromnej sfére. Ak má podnik miliardový majetok a chce si ho udržať, môže dať milióny najlepším právnikom a štát im nemôže konkurovať. Keď aj privatizátor náhodou prehrá, podnik sa dá rýchlo vytunelovať. Keby Vladimír Poór chcel mať Naftu Gbely, stále ju má.“ Podobný názor vyjadril aj Peter Pažitný a Marek Jakoby, analytici spoločnosti MESA 10, ktorá v rokoch 1995 - 1998 kritizovala prístup Mečiarovej vlády a FNM k privatizácii. „Napriek nespravodlivosti vtedajšej privatizácie som veľkým zástancom priblíženia sa k hrubej čiare,“ povedal Pažitný. Príčinou je aj zneisťovanie existujúcich a potenciálnych zahraničných investorov. Podľa Jakobyho „táto neistota odrádza investorov“. Ako doplnil Pažitný, najhorší signál by bol, keby sa reprivatizácia dotýkala podnikov, ktoré už medzitým boli predané zahraničným investorom. Benedik vysvetlil, že v tomto prípade nejde o právny, ale ekonomický a politický problém: „Z právneho hľadiska nevidím problém tam, kde sa porušil pri privatizácii zákon. Ak niekto nadobudol majetok na základe neplatnej právnej zmluvy a potom ho ďalej predával, on ho z právneho hľadiska nikdy nemal.“ Na druhej strane Jakoby spomenul niekoľko špecifických prípadov, kde sa reprivatizácia darí - napríklad Slovnaft, kde manažment sľúbil vrátiť 10 percent akcií Slovnaftu, ak vláda deklaruje, že sa tým nároky štátu voči privatizátorom končia. MIROSLAV BEBLAVÝ
