Skvelým spôsobom sa prebojovali na OH 2000 slovenskí cyklisti v olympijskom šprinte. Spomedzi 27 krajín v Berlíne skončili na 10. priečke, pričom na Sydney stačila dvanásta. Miroslav Burčík (33 rokov), rodák z Popradu, tvrdí, že sa mu spolovice splnil olympijský sen.
Prečo iba spolovice?
„Veril som, že aj Žabka s Liškom v bodovačke sa tam prebojujú. Nemali však deň a športové šťastie.“
Vráťme sa však k úspechu trojice Jeřábek (28 rokov), Bazálik (24), Lepka (22). Ako ste ho vnímali?
„Bolo to v ich podaní niečo absolútne. Išli v podstate nad svoje možnosti, siahli, ako sa hovorí, na dno síl. V rezerve si nenechali nič. Sadol im deň, hoci ho sprevádzala nervozita, keď dvom spolujazdcom Bazálik ušiel, ale to bolo dané napätím. Dokázali vydať to, na čo sa celý rok pripravovali. Všetko v jedinej jazde. Možno o hodinu neskôr by zašli ešte lepšie, ale o hodinu by už bolo bezpredmetné pre kvalifikáciu.“
Ako by ste charakterizovali trio čerstvých olympionikov?
„Začínal Jeřábek, rodák z Ledvíc u Teplíc, ale už Slovák, ktorý bol celý rok hlavne tmeliacim prvkom v tíme. On ho dával počas sezóny dohromady. Štafetu podával Bazálikovi z Bratislavy, ktorý celý rok prekvapoval prístupom k tréningu. Na pohľad flegmatik, trénujúci vraj laxne, ukázal, že keď ide o veľkú vec, vie sa zaprieť. Lepka z Plzne, ako posledný finišman, je veľký talent a zároveň húžva človek.“
Komu vlastne ušla olympiáda?
„Mocnostiam! Veď nepôjdu Taliani a to je už čo povedať. Tí stratili olympiádu o štyri tisíciny sekundy, čo je asi o jeden centimeter. Chýbajú Kanaďania, Rusi, Ukrajinci. Bola to jediná kvalifikácia na olympijský šprint. Neexistuje náhrada, o to cennejší je úspech.“
Ako ste sa dopracovali k tomuto skvelému záveru?
„Prvým krokom bol dobrý začiatok prípravy, vďaka pochopeniu jednej cestovky sme strávili s prestávkami osem týždňov na Malorke. Na dobrý základ sadla druhá tehlička, Svetové poháre. Nerátal som, že absolvujeme komplet, veril som, že maximálne štyri, nakoniec z toho bolo všetkých päť. Po Mexiku nasledoval Dallas, Fiurenzuola, Valencia a kolumbijské Cali. Pred odchodom na šampionát do Berlína doladenie vo Viedni. Vďaka za schválenie navŕšenia rozpočtu, odplatili sme sa, teda jazdci, dostatočne. Som rád, že sa potvrdili moje slová o dôvere týmto chlapcom. Štandard je záruka, že všetko stihnete s odretými ušami, niečo navyše predpokladom prekvapenia. To sme urobili.“
Na OH bude iba dvanásť tímov. Stačí štyri zdolať a máte olympijský bod.
„Už sme na to mysleli. Bude to nesmierne vyrovnaná súťaž a tiež rozhodne deň D a hodina H. My sme skončili na 10. mieste, ale mohli sme na šiestom, ako Česi, od ktorých nás delili dve desatiny sekundy, teda asi desať centimetrov. V čom to je? V lepšom Lepkovom bicykli, v oblečení, v návlekoch, v prilbách. Na olympiáde musíme myslieť na všetky detaily.“ JÁN MIKULA
