BRATISLAVA (SME - rf) - Populácia vo vyspelých krajinách klesá a v chudobných prudko rastie. „Vysvetlenie týchto rozdielov je v tzv. demografickej revolúcii. Vo vyspelých krajinách už demografická revolúcia prebehla a je ukončená, v ostatných krajinách prebieha alebo sa ešte len začína. Predpokladá sa, že proces demografickej revolúcie sa z celosvetového hľadiska ukončí v druhej polovici budúceho storočia,“ hovorí demograf Inštitútu informatiky a štatistiky Boris Vaňo. Podstata demografickej revolúcie spočíva v tom, že v dôsledku modernizácie spoločnosti rastie životná úroveň a mení sa reprodukčné správanie obyvateľstva. „V prvej etape klesá úmrtnosť ako dôsledok zlepšenia hygieny, pokroku v medicíne a rastu životnej úrovne. Po poklese úmrtnosti nasleduje pokles pôrodnosti. Znamená to, že rodina už nemusí mať desať detí, aby sa päť z nich dožilo dospelosti. Modernizáciou spoločnosti sa mení postupne aj životný štýl a s ním aj význam a postavenie detí v rodine. Deti, ktoré boli pôvodne hlavne vo viacgeneračných rodinách na vidieku ekonomickým prínosom, pracovnou silou a zabezpečením rodičov v starobe, sa postupne stávajú stredobodom záujmu rodiny, objektom realizácie túžob a predstáv rodičov a tým aj ekonomickou záťažou pre rodinu. Boris Vaňo hovorí, že „táto skutočnosť logicky vedie k úvahám o plánovaní počtu detí v rodinách. Dôsledkom týchto procesov je pokles prírastku obyvateľstva. Veľkosť poklesu závisí od štádia demografickej revolúcie, v ktorom sa príslušná krajina práve nachádza a čiastočne aj od konkrétnych podmienok v tej-ktorej krajine. Z hľadiska populačného, ale aj celospoločenského vývoja vo vyspelých krajinách je dnes už zaujímavá otázka, ako charakterizovať populačný vývoj, ktorý nasleduje po demografickej revolúcii.“ĽUDIA - NIČITELIA
Ľudia vedome ničia prírodu, čím vedome ničia vlastný životný priestor. Klčujú pralesy, lesy. Ročne sa zničí dvestotisíc kilometrov štvorcových tropických pralesov, čo je štyrikrát toľko ako územie Slovenska. Pri súčasnom tempe ničenia o štyridsať až päťdesiat rokov tropické pralesy z planéty zmiznú. Pritom tropické pralesy majú výraznú schopnosť zachytávať uhlík produkovaný ľuďmi a ľudskou činnosťou.
ĽUDIA - RASY
V súčasnosti existuje veľa rasových klasifikácií, takže celkový počet najrôznejších veľkých a malých rás, miestnych a rasových typov dosahuje niekoľko sto. Zakladateľ modernej antropológie J. F. Blumenbach rozdelil ľudstvo na päť rasových skupín, ale už dávno predtým bolo známe, že ľudia z rozličných častí sveta sa od seba odlišujú. Dnes je najrozšírenejšia klasifikácia, ktorá delí ľudstvo na tri tzv. veľké rasy - bielu (europoidnú, čiže kaukazoidnú), žltú (mongoloidnú) a čiernu (australonegroidnú).
EURÓPANIA VYRÁSTLI
Európania za posledné polstoročie „vyrástli“ o zhruba päť centimetrov. Priemerný mladý muž vo veku medzi 15 až 24 rokov v krajinách Európskej únie je totiž 177,5 cm vysoký a váži 72,6 kg. Jeho ženský náprotivok meria 165,6 cm a váži 59,4 kg. Muž starší ako 65 rokov je však priemerne vysoký iba 171,8 cm a žena 161,3 cm. Najviac narástla mládež v Holandsku, kde priemerný mladík meria 182,4 cm a dievča 170,6 cm. Rozdielne poradie je vo vyššej vekovej kategórii. Najvyšší páni nad 65 rokov žili v roku 1996 vo Švédsku (176,8 cm) a v Dánsku (174,8 cm), najmenší v Portugalsku (166 cm). Z dám sú najvyššie Holanďanky (164 cm), pred Švédkami a Dánkami (163,9 cm). Tiež tu sú najmenšie Portugalčanky so 157,5 cm. „Váhovo najťažšou“ vekovou skupinou sú muži medzi 45 a 54 rokmi, ktorých hmotnosť v roku 1996 bola v priemere 80,6 kg. Najťažšími mužmi tejto kategórie sú Luxemburčania s 84,6 kg pred Rakúšanmi (83,2 kg) a Nemcami (83,1 kg). Naopak, najštíhlejší muži stredného veku sú v Portugalsku (74,3 kg). (rf, SITA, ČTK)
