„Priebežne zverejňované počty obyvateľov sveta sú výsledkom populačných odhadov a prognóz. Vývojom svetovej populácie sa zaoberajú viaceré renomované pracoviská. Tradičným, a dá sa povedať, že aj oficiálnym gestorom svetových populačných prognóz je OSN. Pri prognózach svetovej populácie sa používajú štandardné demografické metódy. Rozdiely medzi jednotlivými prognózami vznikajú ako dôsledok rôznych predpokladov o budúcom vývoji úmrtnosti a pôrodnosti vo svete, čo pri veľkosti a heterogénnosti svetovej populácie môže spôsobiť značné rozdiely v odhadovanom počte obyvateľov. V praxi to znamená, že prvé odhady, ktoré predpokladali dosiahnutie hranice šesť miliárd obyvateľov sveta, sme zaznamenali už pred niekoľkými mesiacmi. Údaje, podľa ktorých počet obyvateľov sveta dosiahol hranicu šesť miliárd práve v súčasnosti, sú výsledkom posledného spresneného odhadu, ktorý vypracovala OSN. Preto tento odhad získal aj punc určitej oficiálnosti.“

Koľko je v súčasnosti podľa vášho názoru na svete ľudí? Môže nás byť oveľa viac ako šesť miliárd?

„V súčasnosti žije na svete približne šesť miliárd ľudí. Či ich je o niekoľko miliónov alebo desiatok miliónov viac alebo menej, ťažko povedať navyše z hľadiska svetovej populácie ten rozdiel nie je významný.“

Koľko detí sa narodí za minútu a koľko ľudí umrie?

„Každú minútu sa narodí na Zemi asi 300 ľudí a asi 150 ich zomrie. To znamená, že každú minútu pribudne na Zemi asi 150 ľudí.“

Kde je najvyšší prírastok obyvateľstva?

„V Afrike, predovšetkým v jej centrálnej a východnej časti, a v Ázii. Ku krajinám s najdynamickejším prírastkom obyvateľstva patria v súčasnosti Rwanda, Somálsko, Angola, Libéria a Jemen. Ide však o menšie krajiny, ktoré celkový prírastok svetovej populácie významnejšie neovplyvňujú. Na prírastku obyvateľstva sveta sa rozhodujúcou mierou podieľa desať štátov - India, Čína, Pakistan, Indonézia, Nigéria, USA, Brazília, Bangladéš, Mexiko a Filipíny, ktoré zabezpečujú šesťdesiat percent prírastku svetovej populácie. Ani táto skupina však nie je homogénna, pretože prírastok obyvateľov v Indii a Číne je podstatne vyšší ako v ostatných krajinách. V súčasnosti sa zhruba každý tretí obyvateľ Zeme rodí v jednej z týchto dvoch krajín.“

Keď sa kedysi na určitom území zhoršili životné podmienky a na Zemi bolo dohromady toľko ľudí ako dnes napríklad v Japonsku, ľudia mali kde ujsť a nájsť si nové útočisko. Rastom počtu obyvateľstva sa však tieto možnosti strácajú. Neprinesie to so sebou neúnosnú situáciu, keďže ľudia nemajú kam ujsť?

„Je zrejmé, že podmienky na migrovanie sa v dôsledku pribúdajúceho množstva ľudí, ale hlavne v dôsledku ich nerovnomerného rozvoja zhoršujú. Nerovnomernosť rozvoja svetovej populácie je nepochybne väčším problémom ako jej početný rast. Nemyslím si však, že by hrozila neúnosná situácia. Tú by mohol spôsobiť až dlhodobý nezmenšujúci sa rast populácie v rozvojových krajinách, čo je z dnešného pohľadu málo pravdepodobné.“

Často počúvame, že Európa starne. Uvádza sa to ako negatívny fakt. Na druhej strane, keby sa počet ľudí zvyšoval ešte viac, Zem by nemusela všetkých uživiť.

„Starnutie obyvateľstva je dôsledok súčasného populačného vývoja vo vyspelých krajinách. Na tento vývoj sú rozdielne až protichodné názory aj medzi odborníkmi. Jedna časť považuje súčasný populačný vývoj vo vyspelých krajinách za výrazne nepriaznivý, čo by za určitých okolností mohlo prerásť do vymierania obyvateľstva v niektorých regiónoch. Druhá časť sa nazdáva, že ide o zákonitú reakciu na súčasnú spoločenskú situáciu, ktorá síce ovplyvňuje hodnotový rebríček obyvateľstva, nezakladá však jednoznačné a dlhodobé vývojové trendy pre budúcnosť.“

Je rast počtu ľudí na Slovensku priamo úmerný rastu vo svete?

„Nie. Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých už demografická revolúcia prebehla, teda prírastok obyvateľstva má na rozdiel od svetovej populácie klesajúcu tendenciu.“

Aký bude vývoj počtu ľudí na Slovensku v najbližších desaťročiach?

„Dá sa predpokladať, že na Slovensku bude populačný vývoj v hlavných rysoch kopírovať vývoj, ktorý bol v najvyspelejších krajinách za posledných tridsať rokov. To znamená, že môžeme očakávať zlepšenie úmrtnostných pomerov, ktoré sa prejaví predĺžením života a tesne po roku 2000 aj zastavením poklesu plodnosti. Intenzita vývoja úmrtnosti a plodnosti bude do značnej miery závisieť od úspešného napredovania a zavŕšenia transformačného procesu a stabilizácie spoločenského vývoja. Dôsledkom bude zintenzívnenie procesu starnutia obyvateľstva a pokračujúci pokles prírastku obyvateľstva. Je len otázkou času, kým sa prírastok obyvateľstva na Slovensku zmení na úbytok. Môže sa tak stať už v priebehu jedného až dvoch rokov, každopádne však najneskôr okolo roku 2015, keď sa proces starnutia obyvateľstva výrazne zintenzívni a na zachovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva nebude stačiť ani priaznivý vývoj úmrtnosti a plodnosti.“

Objavili sa v histórii skoky, keď sa z nejakého dôvodu zvýšila alebo znížila pôrodnosť?

„Demografický vývoj je pomerne stabilný a bezprostredne reaguje len na významné podnety. V minulosti to boli hlavne epidémie a vojny, v súčasnosti ide obyčajne o zmeny spoločenských podmienok. Jedno takéto zlomové obdobie zažívame teraz na vlastnej koži. Populačný vývoj po druhej svetovej vojne bol u nás deformovaný politickým zriadením. Po zmene politických pomerov sa reprodukčné správanie obyvateľstva prudko zmenilo. Procesy, ktoré vo vyspelých krajinách prebiehali postupne niekoľko desaťročí, sa u nás udiali skokom. Verejnosti je asi najviac známy prudký pokles plodnosti. Sú tu však aj ďalšie významné demografické zmeny. Pokles plodnosti priamo súvisí s poklesom sobášnosti, významné zmeny nastali aj vo vývoji potratovosti, menej, ale predsa, sa zmenila úmrtnosť. Prudké zmeny vo vývoji spoločnosti spôsobujú obvykle problémy, hlavne keď prídu neočakávane. Nepravidelnosti v demografickom vývoji sú o to nepríjemnejšie, že dôsledky majú dlhodobý charakter a prejavujú sa hlavne deformovaním vekovej štruktúry obyvateľstva.“

Ako sa sčítavajú ľudia?

„Na Slovensku existujú dva hlavné zdroje údajov o obyvateľstve - sčítanie ľudu a demografická štatistika. Predpokladám, že rovnaká situácia je aj vo väčšine krajín sveta. Sčítanie ľudu sa robí každých desať rokov, pričom je snaha o zladenie obsahu aj termínov sčítania v jednotlivých krajinách. Sčítanie poskytuje informácie o počte a štruktúre obyvateľov, o počte a štruktúre domácností a o bytovom a domovom fonde. Každý účastník sčítania poskytuje údaje osobne v spolupráci so sčítacím komisárom. Demografická štatistika zabezpečuje priebežnú evidenciu demografických udalostí a je založená na spracovaní hlásení o narodení, úmrtí, sobáši, rozvode, potrate a sťahovaní. Na základe týchto údajov sa okrem iného zostavuje aj každoročná bilancia počtu a štruktúry obyvateľov.“

RICHARD FILIPKO