PETR PITHART: Ono to vyzeralo tak, akoby sme sa na ten november 89 dvadsať rokov pripravovali. Ale keď to prišlo, mal som naopak veľmi intenzívny pocit, ako sme tou udalosťou zaskočení a že na ňu vôbec nie sme pripravení. Od tej doby premýšľam, ako je možné, že sme to vôbec nečakali. A hoci sme si podľa mňa počínali celkom obratne, bola to naozaj improvizácia, a nie kroky podľa premysleného programu. Zrejme sme s pádom komunizmu naozaj nepočítali. Čo je naozaj kuriózne u ľudí, ktorí venovali a obetovali kus svojho života tomu, aby sa ten režim skončil. To sú paradoxy, o ktorých premýšľam desať rokov po novembri 89.