parlamentu, pri zákone o veterinárnej starostlivosti dokonca len 54, čiže tretina všetkých poslancov. Parlament je pritom uznášaniaschopný vtedy, keď je v rokovacej sále najmenej 76 poslancov. Keď je menej, tak sa o zákone nemôže hlasovať a rokovací deň zväčša nemá zmysel. Častú neúčasť poslancov koalície využívajú opoziční poslanci HZDS a SNS, ktorí sa neprezentujú a blokujú rokovanie parlamentu. Obštrukcia sa však považuje za bežnú politickú taktiku opozície. „Neprítomnosť v parlamente je otázka poslaneckých klubov jednotlivých strán a otázka politickej zodpovednosti,“ myslí si poslanec SOP Peter Kresák. Tvrdí však, že mnohí poslanci sú v parlamente, ale nie sú v rokovacej sále. „Prezentácia pri hlasovaní je zväčša vec politickej taktiky. Takisto býva množstvo porád poslaneckých klubov, ktoré sa zaoberajú vážnejšími politickými otázkami a nestihnú prísť,“ povedal P. Kresák. Podobný názor má poslanec HZDS Július Binder: „Keď si niekto myslí, že práca v parlamente je len sedenie pri prečítavaní a diskusii, tak to nie je pravda. Zároveň s rokovaním parlamentu často rokujú poslanecké kluby. Ak tu niekto nesedí, neznamená to, že sa fláka.“ Opačný názor má poslanec SDK Peter Kresánek. Je za tvrdý finančný systém. „Nie pokuty päťsto korún za neprítomnosť v parlamente, ale ak by mal poslanec napríklad nad tri absencie, tak odobratie mesačného platu,“ radikálne hovorí P. Kresánek. A. M. Húska z HZDS priznáva, že za minulej vlády boli v hnutí pokuty: „Každopádne si to majú vyriešiť poslanecké kluby. My sme mali systém pokút.“ Poslanec SDK Ivan Šimko vidí riešenie do budúcnosti vo väčšinovom volebnom systéme, čiže konkrétny poslanec by bol občanom z konkrétneho volebného obvodu zodpovedný, a keby sa oni dozvedeli, že nechodí do parlamentu, nabudúce by ho nezvolili.