bratislavského Slovana, alebo reprezentácie Československa. Mária Mračnová (53), dvojnásobná účastníčka olympiády v skoku do výšku, v Mexiku 1968 šiesta, v Montreale 1976 štvrtá, bronzová medailistka z ME 1969 v Aténach, súčasná podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru (SOV), predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ), predsedníčka bývalej Olympijskej spoločnosti Slovenska (v rokoch 1990 - 1995) v rámci Československého olympijského výboru, ktorá bola základom SOV. Kamil Haťapka (67), nesporne najúspešnejší slovenský cyklistický tréner, ktorý priviedol československé družstvo cestárov k dvom strieborným medailám na MS (1972, 1977), V. Moravca na najvyšší stupeň v Pretekoch mieru (1972). František Chmelár (53) nie je známy športovými úspechmi, ale dlhé roky pôsobil a pôsobí v rôznych špičkových športových funkciách, v súčasnosti je riaditeľom odboru športu Ministerstva školstva SR. Piatkové zasadnutie Slovenského zväzu vodného slalomu a zjazdu navrhlo Ivana Čierneho (61), veliteľa AŠK Dukla Banská Bystrica, čs. rekordéra i účastníka ME na 110 m prekážok (1962). Do 20. novembra možno predpokladať, že sa kandidátska zostava rozrastie alebo zmení. Faktom je, že písomne na sekretariát výkonného výboru SOV prišla zatiaľ jediná prihláška od Slovenskej olympijskej akadémie (SOA) na mená Jozef Vengloš a Mária Mračnová. V tomto prípade ide o užitočný ťah transparentnosti, ale v skutočnosti môže kandidáta (kandidátov) navrhnúť každý z 54-členného pléna SOV trebárs priamo na rokovaní.

ÚLOHY. Oveľa podstatnejšie je, aby sa na čelo slovenského olympizmu dostal človek bezúhonný, skúsený a nezištný, diplomaticky rozhľadený a znalý niektorého zo svetových jazykov. V našom olympijskom hnutí sa prelínajú dva prúdy. Jeden tvrdí, že by mal byť spätý so športom, druhý, aby to bol kandidát ekonomicky a politicky nezávislý a nezaťažený doterajším vývojom v slovenskom športe, ktorý by bol navyše schopný vyriešiť súčasné nezdravé ovzdušie predovšetkým priamo v bratislavskom centre SOV. Neľahké úloha, ťažko predpokladať, že pri súčasnej prepletenosti vzťahov slovenského športu to bude niekto „nový“. Reálnym krokom by však mohlo byť uznesenie pléna v súvislosti s toľko napádaným multifunkcionárstvom, aby sa nový predseda (ale aj členovia VV SOV) vzdali členstva v predsedníctvach a dozorných radách obdobných inštitúcií, kde môže teoreticky dôjsť ku konfliktu záujmov. Navyše nový predseda SOV by mal mať schopnosť buď sám priniesť do hnutia peniaze, čo sa zdá nemožné, alebo nájsť spôsob, ako ich získať. V tejto súvislosti opäť vystupuje do popredia potreba samostatného ministerstva športu alebo iného nezávislého orgánu, ktorý priamo zodpovedá vláde. Teda prostriedky nerozdeľovať neprehľadným tokom i sitom peňazí cez ministerstvo školstva, ktorému náš šport podlieha, cez rôzne byrokratické medzistupne, k tým, ktorí ich potrebujú - k trénerom a k športovcom. Práve nejasné finančné pravidlá vynášajú do popredia multifunkcionárov s filozofiou - účel svätí prostriedky. Názor, že výsledky slovenských športovcov sú oveľa lepšie než systém a podmienky, sú opodstatnené. Atlantská bilancia po jednej zlatej, striebornej a bronzovej medaile približne zodpovedá podielu Slovenska na československých olympijských úspechoch. Výnimkou bol azda Soul 1988 so zlatými medailami chodca Pribilinca, tenistu Mečířa a s bronzom zápasníka Lohyňu.

NEJASNÝ BOD - SPÔSOB VOĽBY. Súčasné stanovy i tie, ktoré odsúhlasilo predošlé 15. zasadnutie SOV (musí ich v Lausanne odobriť Medzinárodný olympijský výbor a zaregistrovať Ministerstvo vnútra SR), neurčujú taxatívne, že nový predseda musí byť z radov olympijského výboru. Spôsob ponecháva na výklad výkonnému výboru. Súčasný VV SOV však nemieni dobrovoľne abdikovať, teda je na ňom príprava nového volebného poriadku. Na poslednom brífingu VV SOV úradujúci predseda SOV Anton Ihring povedal, že nový poriadok bude alternatívny a nezabudne ani na najteoretickejšie možnosti voľby. Preto je v rukách právnikov a členovia SOV ho dostatnú 7. novemra. Otázka je, či zástupcovia zväzov, olympijskej akdémie, fakulty telesnej výchovy a športu, olympijských klubov, klubu fair play, športovcov-olympionikov, novinárov, ktorí tvoria plénum, až tak interesuje presnosť paragrafov, či sa v nich vôbec dokážu v pomerne krátkom čase zorientovať. Možno teda predpokladať prvú búrlivú diskusiu práve v súvislosti s volebným poriadkom, lebo odsúhlasiť ho musí 16. zasadnutie SOV. Druhá sa natíska s potrebou vyslovenia dôvery či nedôvery súčasnému výkonnému výboru, keď už teda nechce abdikovať. Pred 20. novembrom zostáva stále veľmi oblačno a hmlisto. PETER FUKATSCH