BRATISLAVA (SME - ru) - Vari sto ľudí sa tiesnilo v malej sále, kde viedla pracovný seminár pracovníčka Detského fondu SR Ida Želinská, ktorá sa vyše štyri roky kontaktuje v teréne s problémovou mládežou. „To sú mesiace a roky práce, kým vám mladí začnú dôverovať. Teraz si už zvykli. Vedia, kedy mám pracovný čas a denne prídu aj štyria. Sú to malé krôčiky,“ ilustruje niekoľkoročnú námahu. Iba jej sa podarilo získať si priazeň chlapčenskej partie, z ktorej viac ako desať členov je trestne stíhaných. Vlámačky, autičkárstvo, krádeže a pichanie heroínu sú ich dennou náplňou. „Čo im môžem ponúknuť, aká je alternatíva pre ich existenciu, keď oni nerozumejú nášmu chápaniu života?“ pýta sa Ida nepriamo aj poslucháčov, medzi ktorými sedia ľudia z poradní, zo štátnej správy či mimovládnych organizácií z celého Slovenska. Všetci sú tu ako účastníci konferencie Detského fondu z cyklu Dieťa v ohrození, ktorá tento týždeň prebiehala v Bratislave. „My s takouto mládežou už len hasíme požiar. To nemáme odvahu riešiť príčiny? Prečo tak málo robíme prevenciu s 8-ročnými deťmi? Ako je možné, že detskí lekári nesignalizujú zlé zaobchádzanie s dieťaťom v rodine, alebo keď s ním matka roky nechodí na očkovania?“ ozýva sa jedna z účastníčok. V rozprúdenej diskusii znejú rôzne hlasy. Hovorí sa o tom, že pri okresných úradoch by mali vznikať napríklad „bejbykluby“ pre mladé matky, pri každom okresnom úrade by mala spolupracovať nezávislá mimovládna organizácia - podobne, ako to robí Detský fond s Okresným úradom v Bratislave II. Veď nijaké problémové dieťa sa nepríde sťažovať do kancelárie ani žiadna matka sa nedostaví s tým, že - požičajte mi topánky. A práve mimovládky môžu do problémov v rodinách prenikať neštandardnými postupmi a majú na to aj financie. „Všetko je to v ľuďoch a v komunikácii medzi ľuďmi, mimovládkami a štátnymi orgánmi,“ uzavrela Ida Želinská.