íc žiadostí o víza. Mnoho žiadateľov však aj v dôsledku rastúcej miery nezamestnanosti na Slovensku nedokáže predložiť americkým orgánom dostatočné garancie, čo sa prejavuje aj na počte zamietnutých žiadostí. „Uvedomujeme si, aké lákavé je pre ľudí cestovať do USA a nájsť si tam prácu,“ hovorí konzulka. Medzi odmietnutými žiadateľmi je stále viac ľudí z východného Slovenska. Po noci strávenej vo vlaku, zaplatení 45-dolárového poplatku a dôkladnej spovedi o ich majetkových pomeroch im v Bratislave často oznámia, že vízum nedostanú, pretože „ich vzťahy na Slovensku nie sú dostatočne silné“. „Môžem vás ubezpečiť, že neplatí žiadna formulka: východné Slovensko rovná sa žiadne víza. Každého posudzujeme individuálne,“ tvrdí konzulka. „Sama som vyrastala v prostredí slovenských a talianskych emigrantov a rodiny mojich najlepších priateľov pochádzali z Nízkych Tatier. Je to však práve východné Slovensko, ktorého nezamestnanosť patrí už tradične k najvyšším u vás.“ 45-dolárový poplatok bol podľa nej zavedený v roku 1994 ako odpoveď na teroristický útok na newyorské Svetové obchodné centrum. Vláda USA si vtedy uvedomila potrebu ochrany hraníc a nákladný informačný systém je platený práve z poplatkov za víza. Veľvyslanectvo v minulosti zachytilo internetové odkazy mladých Slovákov legálne študujúcich v USA, ktorí upozorňovali svojich priateľov, aby sa radšej nevracali na prázdniny domov, pretože budú mať problémy opäť získať víza. „Robia si zbytočné problémy,“ hovorí Sara Potterová. „Pri rozhodovaní je pre nás dosť veľkým indikátorom pas s vízami, ktoré neboli zneužité. V tom prípade mi nezostáva nič iné, ako povedať: príďte si dnes popoludní po vaše nové vízum.“ JURAJ KITTLER