Štyri tisícky priaznivcov britského speváka Davida Bowieho sa tiesnili v nedeľu 17. októbra večer v komorne vybavenej hudobnej hale Libro vo Viedni, kde ich obdivovaný idol, ktorý už tridsať rokov kraľuje na svetovej rockovej scéne, ukončil špeciálnu sériu vystúpení k svojmu novému albumu hours… Na koncertné turné sa s ním Bowie nechystá a svoje novinky sa rozhodol naživo predstaviť iba počas troch exkluzívnych koncertov. Zastávka v Rakúsku bola poslednou v poradí po HQ Clube v Dubline (11. októbra) a Elysée Montmartre v Paríži (14. októbra). Repertoár, ktorý uviedol so sedemčlennou sprievodnou kapelou, poskladal z najnovších piesní i niekoľkých ťažiskových skladieb svojej kariéry a na všetkých troch miestach ho mierne upravil. Zakaždým však za burácania publika prikráčal na pódium osvetlené krvavočervenými reflektormi do krehkého klávesového podkladu klasického hitu Life On Mars?, za ktorým po krátkom pozdrave ihneď zaradil aktuálny singel Thursday‘s Child. Ukážkový hudobný chameleón David Bowie, prevteľujúci sa majster imidžu a premien, ktorý strieda jednu podobu za druhou ako na bežiacom páse a ktorého štýlový záber reprezentuje prakticky celé spektrum populárnej hudby, už nie je oranžovovlasým mutantom zo vzdialenej galaxie, nebeským Ziggym Stardustom obklopeným rojom pavúkov z Marsu, nalíčeným Alladinom, otvorene bisexuálnym androidom ani orwellovským vizionárom. Jeho súčasná mladícka vizáž má najbližšie k decentnému elegánovi a niekdajšiemu romantickému rojkovi, ktorý koketoval s džezom a dobre vyzeral v smokingu i dámskej róbe. Umelec s renesančným prístupom k mimohudobným aktivitám, ktorý maľuje obrazy, tvorí sochy aj originálne kreácie pre performance, píše básne, navrhuje kostýmy a podniká na internete, sa oblúkom vrátil k svojim prevratným začiatkom.
Chvíľami až folkrockový zvuk nového albumu, hoci so závojom moderne vrstevnatých aranžmánov, pripomenie predovšetkým jeho štvrtú platňu Hunky Dory z roku 1971. Pre chytľavé melódie podfarbené akustickou gitarou vtedy čerpal inšpirácie v Amerike a piesne venoval Andymu Warholovi, Lou Reedovi a Bobovi Dylanovi, ktorého texty ho mimoriadne ovplyvnili. V polovici 70. rokov žil Bowie v Los Angeles, závislý od kokaínu ustavične húdol o mimozemských civilizáciách a čiernej mágii, neskôr sa ocitol v ponurej atmosfére západného Berlína a naštartoval svoj posun k temne elektronickému a pri tom všetkom tanečnému zvuku, ktorého exhibícia vyvrcholila pred albumom hours… kolekciami 1. Outside a Earthling. Už vo februári 1996, keď tento milovník Antonína Dvořáka i Franza Kafku koncertoval v Prahe s morbídnou filozofiou detektíva Nathana Adlera a v apartmáne Junior Sweet sa ubytoval pod pseudonymom Richard Robinson, zaujala po jeho boku holohlavá černošská basgitaristka Gail Ann Dorseyová. S vokalistkami N a Hollie, gitaristami Pagom Hamiltonom a Mikom Platim, klávesistom Mikom Garsonom a bubeníkom Sterlingom Campbellom bola po jeho boku aj na viedenskom javisku, odkiaľ kamery snímali priamy internetový prenos. Na webowej adrese http://bowie.lion.cc, ktorej stránky v ten večer len v Rakúsku navštívilo viac ako 20-tisíc fanúšikov, bude obrazový i zvukový záznam celého koncertu k dispozícii ešte tri mesiace.
