Pri prvom stretnutí s Jánom Kubišom má človek dojem, že podáva ruku obrovi s priateľskou tvárou. Postavou je súčasný generálny tajomník OBSE skôr hojekista, jeho gestá a reč však okamžite prezradia diplomata. Mimoriadne ľudského, ktorý sa len výnimočne schováva za osvedčené frázy tých, ktorí radi rozprávajú bez toho, aby niečo povedali. Jeho sídlo je neďaleko známej viedenskej Kärtnerstrasse a vstupuje sa doň trochu kuriózne, cez jeden z tamojších obchodných domov. „Máme tu prenajatých iba niekoľko kancelárií. Táto štvrť nie je najlacnejšia, a tak nám naši rakúski hostitelia prenajímajú flexibilne priestory podľa potreby,“ vysvetľuje Kubiš. „Sú totiž obavy, aby sa OBSE nestala obeťou vlastnej inštitucionalizácie.“
„Mojou úlohou je koordinovať celú štruktúru OBSE vrátane jej misií,“ vysvetľuje Ján Kubiš. Politické rozhodnutia sa prijímajú v neďalekom Hofburgu, kde sa permanentne schádzajú diplomati 55 členských krajín. Ich prácu riadi tzv. trojka, teda zástupcovia bývalej, súčasnej a budúcej predsedajúcej krajiny. Tento rok šéfuje v Hofburgu Nórsko. Aj napriek tomu, že OBSE je medzivládnou organizáciou a pracuje na princípe konsenzu, predsedajúca krajina má možnosti ovplyvniť jej činnosť. Boli to práve Nóri, kto v marci rozhodol o stiahnutí pozorovateľskej misie OBSE z Kosova, čo bol vlastne signál na začatie operácií NATO. Kubiš pripúšťa, že ak by predsedníckou krajinou nebol členský štát NATO, veci sa mohli vyvíjať aj inak.
Aj OBSE musí často čeliť výčitkám, že je len jednou z mnohých podobných zbytočných organizácií. „To nie je pravda. Len si napríklad spomeňte na kritické správy komisára pre menšiny Maxa van der Stoela v súvislosti so Slovenskom. Sú indikátorom aj pre EÚ a svetové finančné inštitúcie pri poskytovaní hospodárskej pomoci. A to je mimoriadne silný donucovací mechanizmus pre vlády, ktoré nerešpektujú práva svojich občanov.“ Väčšina výsledkov práce OBSE je pritom neverejná. „Správy našich pozorovateľov o stave ľudských práv a demokracie skutočne nie sú verejné. Iba v mimoriadne krikľavých prípadoch - napríklad teraz v súvislosti s Bieloruskom - musíme s nimi ísť na verejnosť.“
Tradičným ťažiskom aktivít OBSE je východ kontinentu. Prečo nie ste trebárs v Severnom Írsku? „Súhlasím, že nie je najlepšou vizitkou pre OBSE, ak má aktivity len v strednej a vo východnej Európe,“ pripúšťa Ján Kubiš, „ale tam je aj najviac problémov.“ Nie sú v tom aj finančné otázky? „To nie,“ bráni sa Kubiš, „s rozpočtom sme nikdy nemali problémy. Ak je politická voľa, tak táto organizácie dokáže byť mimoriadne akcieschopná a nájdu sa aj prostriedky.“
OBSE stojí momentálne pred novembrovým summitom v Istanbule, od ktorého si najmä Rusko sľubovalo, že posilní jeho úlohu ako protiváhu NATO. Po bombardovaní v Juhoslávii mala Moskva jasnú psychologickú výhodu. Situácia v Čečensku však všetko zmenila. Rusko podľa mnohých porušuje dohody OBSE o nadmernej koncentrácii konvenčných ozbrojených síl na vlastnom území. Dusná atmosféra vo viedenskom Hofburgu, kde práve vrcholia práce na znení záverečného dokumentu istanbulského summitu, neveští nič dobré. Je to pre členský štát výhoda, mať ‘svojho‘ generálneho tajomníka, pýtame sa slovenských diplomatov, ktorí sa práve vracajú z rokovaní. „Je aj nie je. Na jednej strane môžeme navzájom komunikovať neformálnejšie a najmä otvorene. Na druhej strane je však každý pohyb našej delegácie ostro sledovaný,“ netají veľvyslanec Anton Pinter.
JURAJ KITTLER
Viedeň - Bratislava
