Iba niektoré flámske denníky včera podrobne pretriasali informáciu, že kráľ Albert II. má údajne nemanželskú dcéru. Veľké frankofónne denníky Le Soir a La Libre Belgique ju opomenuli a verejnoprávny rozhlas RTBF sa pozastavil nad tým, komu slúži toto porušovanie pravidla nedotknuteľnosti súkromného života belgických vládcov. Senzáciu odhaľuje životopisná kniha o kráľovnej Paole z pera Maria Danneelseho, ktorá vyšla v utorok. Píše sa v nej, že Albert mal dcéru s nemenovanou bruselskou šľachtičnou, manželkou významného valónskeho priemyselníka. Dnes tridsaťročná Delphine žije v Londýne, je umelkyňou a kráľ ju z času na čas vída. Paola sa s ním v tom čase chcela pre neveru rozviesť, hoci aj sama bývala zamladi „do vetra“.
Autor má iba 18 rokov a informáciu nemá od samotnej Paoly, ktorá s ním odmietla spolupracovať. Tvrdí však, že sa opiera o viac než 40 veľmi serióznych zdrojov - ľudí z okolia kráľovskej rodiny, zamestnancov kráľovského paláca, novinárov a politikov. Okrem toho sa zdá, že o Delphine sa v zasvätených kruhoch dávno vedelo. „Je to verejné tajomstvo,“ usúdil komentátor RTBF. Kráľovský palác reagoval podľa očakávania: „Nebudeme to v žiadnom prípade komentovať,“ stojí v strohom komuniké. Podľa Christiana Canouilliera, odborníka na kráľovské rody v Európe, je to pochopiteľné. „Belgická kráľovská rodina doteraz unikala prenasledovaniu bulvárnej tlače, čo bolo v európskom kontexte až nenormálne,“ povedal v rozhlase. Zmena by bola „poľutovaniahodná“, pretože na rozdiel od iných panovníkov hrá ten belgický „skutočnú politickú rolu na vnútropolitickej šachovnici, a potrebuje preto maximum diskrétnosti“. Kráľ je v Belgicku považovaný za symbol, záruku i tmel jednoty krajiny, ktorá v sporoch medzi Flámami a Valónmi visí často na vlásku. Šesťdesiatpäťročný Albert žil dlho v tieni svojho brata Baudouina. Vystriedal ho na tróne po jeho smrti v roku 1993. S talianskou šľachtičnou Paolou Ruffo di Calabria sa oženil 2. júla 1959.
Ich prvorodený syn Albert začína v týchto dňoch, zavesený do budúcej princeznej Mathilde, sériu „radostných príchodov“ do miest a mestečiek v luxemburskej provincii Belgicka, ako velí tradícia. Svadbu, ktorá vzrušuje celú krajinu, stanovili na 4. december.
KAREL BARTÁK, ČTK
