átu, ktorý sa v 60. a 70. rokoch pýšil najväčšou produkciou železa na svete. Jedného z jeho súčasných zamestnancov, zlomeného vodkou, ktorý si v tej chvíli privyrábal krádežou dámskej kabelky, dvojica súkromnej bezpečnostnej služby v čiernych uniformách surovo vykopla z dverí Paláca športu Ivana Romazana. V útrobách paláca o pár minút hokejisti Slovana odpálili šampanské na oslavu euroligového triumfu nad domácim Metallurgom. Kapitán Bratislavčanov Zdeno Cíger: „Pravdupovediac, oslavovať tridsiatku v takomto, mierne povedané nevábnom meste, nie je bohviečo. Ale spoluhráči mi urobili perfektnú náladu, na ľade odviedli poctivú robotu, teraz je pohoda.“ Magnitogorsk je najbohatší hokejový klub v Rusku. Má prepracovaný mládežnícky systém, plánuje sa výstavba nového štadióna pre 14-tisíc divákov. Jeho hráči si vykorčuľujú tisícky dolárov, čo im umožňuje istú izoláciu od vrstiev, ktoré zarábajú priemerne 140 dolárov mesačne (3500 rubľov). Tým viac hokejisti nemajú právo prehrávať, doma už vonkoncom nie. Fanúšikovia sa potrebujú projektovať do ich víťazstiev, aby sa aspoň na chvíľu odpútali od životnej traumy, ktorú pre nich znamenal rozpad Varšavskej zmluvy. Počas jej rozkvetu Magnitka na ázijskom brehu rieky Ural zamestnávala vyše stotisíc obyvateľov žijúcich v meste na európskej strane. Lebo bolo treba expedovať kolóny nových tankov z miestneho železa. Magnitogorsk slávi 70. výročie založenia. Čerstvý tridsiatnik Zdeno Cíger sa s ním lúčil ako človek, nie pokoriteľ. Za oknom autobusu uháňajúceho po Camel rallye (v taxikárskom slangu, lebo cesty sa ponášajú na ťaví chrbát) k letisku súcitil so starenou, ktorá v ponurej sychre nevládala zahnať neposlušnú kravu. VOJTECH JURKOVIČ,

Magnitogorsk