Vatikán sprístupní materiály z archívov z obdobia druhej svetovej vojny - nie síce pre širokú verejnosť, len pre skupinu historikov. Traja židovskí a traja katolícki vedci tak budú môcť spoločne skúmať dokumenty z vojnového obdobia. Výsledkom ich úsilia má byť jasnejší obraz o vojnovom pápežovi Piovi XII., o ktorom sa hodnotenia historikov značne rozchádzajú. Nezverejnené materiály však nebudú sprístupnené podľa výberu historikov. Skúmať môžu len už raz 11 zverejnených zväzkov s názvami Svätá stolica a druhá svetová vojna. V rokoch 1965 - 1981 zväzky skúmali štyria jezuitskí historici. Vtedajšia práca s vatikánskymi archívmi mala slúžiť na obhajobu vojnového pápeža, ktorému mnohí vyčítajú, že sa verejne nedištancoval od nacizmu a neodsúdil jeho zločiny. Impulzom skúmania bolo uvedenie divadelnej hry Delegát nemeckého protestantského autora Rolfa Hochhutha, v ktorom je Pius XII. vykreslený ako človek s nedostatkom odvahy postaviť sa proti fašizmu. Jediný z ešte žijúcich členov skupiny bádateľov Pierre Blet to popiera a tvrdí, že Pius XII. sa nevyjadroval k zločinom fašizmu pretože, že sa obával, že to zhorší situáciu katolíkov aj Židov v Nemecku a v okupovaných krajinách. Na druhej strane mal pápež možnosť prostredníctvom epištolátov vyvíjať snahy proti deportáciám a perzekúciám, alebo ich aspoň zmierniť. Stovky tisícok zachránených Židov však historici zaoberajúci sa témou holokaustu považujú za prehnané číslo.
Vatikán sprístupnil materiály z archívov na žiadosť židovských organizácií, pričom táto požiadavka sa stala aktuálnou po vydaní pápežského dokumentu Pamätáme, reflexia holocaustu pred 18 mesiacmi, ktorý Vatikán pripravoval takmer 11 rokov. Aj tomuto dielu kritici vyčítali, že sa nevyjadruje k mlčaniu Vatikánu počas holokaustu. Pápež Ján Pavol II. v súčasnosti uvažuje o kanonizácii Pia XII., no židovská komunita sa búri proti tomu, aby sa mu pripisovali zásluhy na záchrane Židov v druhej svetovej vojne. Pre niektorých je Pius XII. svätcom, pre iných zbabelcom, niektorí ho dokonca obviňujú, že bol antisemitom. Pre iných to bola len osobnosť, ktorá žila v konfliktnom a zamotanom období. (kl)
PREZIDENTSKÍ KANDIDÁTI V INDONÉZIIB. HABÍBÍ
Habíbí kandiduje na prezidenta za stranu Golkar. Finančné kruhy sa obávajú, že jeho znovuzvolenie vyvolá nepokoje, čo v konečnom dôsledku prehĺbi politickú a ekonomickú krízu.V čase rezignácie bývalého prezidenta Suharta v máji 1998 pôsobil vo funkcii viceprezidenta. V minulosti musel čeliť obvineniam z nezákonného obohacovania.
M. SUKARNOPUTRIOVÁ
Dcéra prvého prezidenta Indonézie Sukarna stojí na čele vedúcej opozičnej Demokratickej strany Indonézie - Boj (PDI-P).
Sukarnoputriová v 80. rokoch vstúpila do Demokratickej strany Indonézie (PDI). Po čase sa prepracovala na jej čelo, odkiaľ ju v roku 1996 odstránila provládna frakcia. Táto udalosť posilnila jej postavenie reformátorky. Politológovia považujú Sukarnoputriovú sa slabú rečníčku.
A. WAHÍD
Čiastočne nevidomému Wahídovi dodáva vplyv postavenie vodcu najväčšej indonézskej moslimskej skupiny Nahdlátul Uláma (NU). Vďaka úcte k iným náboženstvám je populárny nielen medzi moslimami, ale aj medzi príslušníkmi ostatných vierovyznaní. Radikálneho Suhartovho kritika považujú za duchovného vodcu politického krídla NU, Strany národného obrodenia. Mnohí sú presvedčení, že zlý zdravotný stav mu nedovolí stať sa kľúčovou postavou indonézskej politickej scény.
(TASR)
