m, by sa mala stať dnešná voľba prezidenta.
700-členné Ľudové poradné zhromaždenie, najvyšší zákonodarný orgán v krajine, rozhodne, kto sa postaví na čelo Indonézie. Pozitívom je už samotný fakt, že o najdôležitejšiu funkciu v štáte sa na rozdiel od rokov minulých uchádzajú traja kandidáti. Podľa odhadov by sa však o vládu nad štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta mali popasovať iba dvaja. V zjednodušenom vnímaní komplikovaných udalostí zosobňujú mená kandidátov aj budúcnosť celého štátu.
Najväčšiu podporu medzi obyvateľstvom má nepochybne Megawati Sukarnoputriová. Megawati sa stala faktickou víťazkou parlamentných volieb, jej politická strana PDI-P však nezískala absolútnu väčšinu, a tak nemá dostatok hlasov, aby ju presadila v poradnom zhromaždení. Situáciu navyše komplikuje fakt, že zhromaždenie tvorí 500 poslancov, ktorých si ľud zvolil, a 200 zástupcov regiónov a záujmových organizácií. V prospech Megawati však hovorí okrem popularity aj fakt, že v 90. rokoch bola v skutočnosti jedinou známou opozičnou političkou. Megawati je symbolom zmeny tak pre obyvateľov Indonézie, ako aj pre predstaviteľov zahraničia. Nič na tom nemení ani jej koketovanie s nacionalizmom a nejasný politický program. Demokratické krajiny pravdepodobne museli zalapať po dychu, keď sa rozpútal konflikt vo Východnom Timore a práve Megawati sa postavila proti referendu a rovnako aj proti jeho nezávislosti.
Práve na referende si pravdepodobne vylámal aj posledné zuby Bacharrudín Jusúf Habíbí - súčasný prezident a druhý najvážnejší kandidát. Dalo by sa povedať, že Habíbí nemá šťastie na zásadné politické rozhodnutia. Bol to totiž práve on, kto umožnil, aby sa hlasovanie o budúcnosti Východného Timoru vôbec mohlo uskutočniť. Rozhodnutie, ktoré svet považuje za správne, však nenachádza odozvu doma. Habíbí je kandidátom dlhé roky jedinej vládnucej strany Golkar. Môže sa preto spoliehať na istú zotrvačnosť zástupcov ľudu a zabehané mocenské štruktúry a postupy. Práve minulosť je však aj jeho najväčším nepriateľom. Indonézania si totiž jeho meno nespájajú s uvoľnením politického systému a liberalizáciou spoločnosti, ale skôr so strieľaním do študentov, s bankovými škandálmi, so stratou Východného Timoru a najmä s jasným prepojením s diktatúrou bývalého prezidenta Suharta. Takmer k. o. však Habíbímu zasadil šéf doteraz veľmi vplyvnej armády - generál Wiranto, ktorý odmietol kandidovať za jeho viceprezidenta. Habíbího cestu teda skomplikoval predstaviteľ armády, ktorá dlhé roky umožňovala práve vládu Suharta, a teda aj Habíbího. O Wirantovi ako o rozhodujúcom faktore sa hovorí od začiatku.
Tretím kandidátom je Abdurrahmán Wahíd, ktorý sa rozhodol kandidovať len tento mesiac. Dovtedy podporoval Megawati. Podľa pozorovateľov by nemal mať šance na víťazstvo, i keď má podporu najpočetnejšej moslimskej organizácie Nahdlátul Uláma. O novej hlave štátu sa bude síce rozhodovať medzi Megawati a Habíbím, výsledok volieb však paradoxne určia Wiranto a Wahíd.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
