Pre mňa, ktorý som 50 rokov žil vo viacerých režimoch, ale ani v jednom demokratickom a slušnom (ak nerátam trojročie po vojne, ktoré bolo skôr akousi limitovanou demokraciou), sa odrazu otvorila nádej, že predsa len by som mohol druhú polovicu života prežiť v dobrej, slušnej, demokratickej spoločnosti. Nevravím, že desať rokov po novembri sa mi mnohé z toho nesplnilo, ale - ešte stále čakám. V novembri sa mi otvoril nový svet, nová možnosť existencie, o ktorej som dovtedy dlho iba sníval alebo hovoril: žiť v demokratickej spoločnosti. Toto je pre mňa najväčší výdobytok novembra 89. Ale aj po tých desiatich rokoch môžem povedať, že na dokonalú demokraciu ešte len čakám. Chcel by som sa jej dožiť.