BRATISLAVA (PRE SME - ZUZANA HORNÍKOVÁ) - Slovenská výprava sa pred odchodom na majstrovstvá sveta v športovej gymnastike v čínskom Tianjine, jediné kvalifikačné preteky na olympiádu, netajila túžbou vybojovať si účasť pod piatimi kruhmi. Tréner mužov Jozef Konečný načrtol ambíciu skončiť do 18. miesta, čo by znamenalo, že na budúci rok v Sydney by sa predstavili dvaja naši pretekári. Trénerka žien Ľubica Rísová išla ešte ďalej - nahlas rozmýšľala o prvej dvanástke v súťaži tímov a o olympijskej definitíve pre kompletné družstvo. Obidve túžby kormidelníkov zostali nenaplnené, z Tianjinu povedie cesta do Sydney len pre jednu Slovenku zásluhou 52. miesta Sekerovej v kvalifikácii viacboja. „Umiestnenie tímu na 24. priečke a výsledok Sekerovej by som nazvala remízou,“ hodnotí Ľ. Rísová vystúpenie žien, „spokojnosťou tak na päťdesiat percent. Chceli sme skončiť do dvanástky, ale okolnosti sa pre nás nevyvíjali dobre. Už na ceste do Číny, počas desaťhodinovej zastávky v Rumunsku, a na krátkom tréningu si Lehotská zlomila členok. Prišli sme o oporu, na ostatné dievčatá to doľahlo psychicky. Ďalším úderom ‘zhora‘ bolo ochorenie Ševcovej, priamo v Tianjine si zranila kolená Mesarkinová. Dievčatá však išli do súťaže bojovať so zraneniami a aj za Lehotskú. Na kladine a preskoku sme sa dopustili vždy jednej chyby, ale na bradlách to bol z našej strany úplný výbuch. Problémy naznačoval už pódiový tréning, v súťaži všetky pokazili. Nebyť toho, aspoň na osemnástku a dve letenky do Sydney by to stačilo. Trojica Sekerová, Lehotská a Adamská je však veľmi perspektívna, asi medzi ňou sa rozhodne, ktorá nakoniec do Sydney pôjde.“ Jozef Konečný pridal pohľad na výsledky mužov: „Vrátili sme sa s čistým svedomím. V porovnaní s poslednými MS v Lausanne sme sa zlepšili o osem bodov a z 29. na 26. miesto. Ideme dobrým smerom, len ho treba udržať.
V Číne nebolo ani jedno družstvo slabé, hneď po oficiálnom tréningu som si uvedomil, že skončiť do osemnástky bude veľmi náročné. Nemožno predsa od chalanov očakávať zázraky zo dňa na deň. Aj keď sa nevyhli chybičkám, ich vystúpenie ma uspokojilo, za nami zostali naši tradiční rivali ako Fíni či Česi. Súťaž družstiev začínal u nás Krištof, ktorý dodal ostatným dobrými známkami potrebný pokoj. Hádam najlepšie cvičil Kamenický, Petrovičovi som veril a moje očakávania splnil, rovnako ako Kováč, Neczli odviedol svoj nadštandard, Micheller trochu pokazil hrazdu a kruhy. Keď porovnám podmienky naše a mnohých súperov, tak potom sú chalani umelci. Každý výsledok totiž musíme zaradiť do kontextu podmienok a možností.“
