ižne 11 % ročne). Garantom bezpečnosti tejto transakcie sa pre Slovenskú sporiteľňu stala Priemyselná banka na čele s Jaroslavom Maričákom.
August 1998: Prudká devalvácia ruského rubľa a nasledovné vyhlásenie moratória na splácanie ruských záväzkov viedli ku kolapsu ruského finančného trhu, ktorý stiahol nadol aj viacero komerčných bánk. Okrem iných aj tie, v ktorých mala svoje prostriedky uložené Slovenská sporiteľňa. Tá pohľadávky voči ruským bankám zmenila na pohľadávky voči Priemyselnej banke.
18. marec 1999: Bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár pripúšťa, že v súvislosti s niektorými obchodnými aktivitami vedenia Priemyselnej banky už rokoval aj s Finančnou políciou.
23. máj 1999: Štatutárni zástupcovia Priemyselnej banky a Slovenskej sporiteľne podpísali dohody o vyrovnaní oboch bankových subjektov v súvislosti s investíciami v Ruskej federácii. Predmetom dohôd je zmluvné zabezpečenie a stanovenie podmienok postúpenia pohľadávok Slovenskej sporiteľne voči ruským bankovým subjektom Priemyselnej banke a zabezpečenie vzájomných depozitných vzťahov. Súčasne s uzatvorením tohto zmluvného vzťahu akcionári PB deklarovali podporu banke koncentráciou vlastných aktívnych obchodov na ňu a zároveň sa dohodli na zvýšení jej základného imania.
14. september 1999: Po sérii valných zhromaždení došlo k zmene na vedúcich postoch Priemyselnej banky. Po sporných zmenách v akcionárskej štruktúre banky dosiahli súkromní akcionári v banke majoritu. K uvedeným personálnym zmenám došlo len týždeň po tom, ako akcionári schválili navýšenie základného imania o takmer 600 mil. Sk. Dôvodom na odvolanie starého vedenia bolo najmä poskytnutie garancií na úložky Slovenskej sporiteľne na ruskom finančnom trhu.
21. september 1999: Viceprezident Priemyselnej banky Ludvík Kucko vyhlásil, že kauzu okolo navyšovania základného imania považuje za fiktívnu, pretože štát v banke údajne nikdy nemal majoritný podiel. Navýšenie základného imania údajne zlepšilo finančnú situáciu banky natoľko, že banka bola po dlhšej dobe opäť schopná plniť povinné minimálne rezervy požadované centrálnou bankou. Kucko zároveň vylúčil, že banky hrozia „čachre“, ako to v televízii Markíza deň predtým avizoval predseda parlamentu Jozef Migaš.
25. september 1999: Denník SME informoval o tom, že Priemyselná banka nebolo schopná vyhovieť žiadosti dvoch veľkých, štátom kontrolovaných veriteľov, ktorí požiadali o stiahnutie ich úložiek po termíne ich splatnosti. Napriek tomu však veritelia odmietli hovoriť o vyhlásení defaultu, pretože zmluvné vzťahy medzi bankou a jej veriteľmi pripúšťali v prípade problémov rokovania o ich vyriešení.
28. september 1999: V súvislosti so situáciou v Priemyselnej banke sa s novým predsedom jej predstavenstva Štefanom Daňom stretla ministerka financií Brigita Schmögnerová. Výsledky tohto rokovania podľa agentúrnych správ mali „zaistiť stabilitu“ v banke a ukázalo sa, že „neexistujú dôvody na to, aby sa urobili niektoré reštriktívne kroky, ktoré boli dopredu avizované“. Ministerstvo financií avizovalo záujem uskutočniť záujem o ozdravenie banky s cieľom jej následného predaja zahraničným záujemcom.
29. september 1999: Prezident Priemyselnej banky Štefan Daňo vyhlásil, že banke nehrozí možnosť defaultu ani likvidácia. Podľa neho po navýšení základného imania prestali existovať akékoľvek dôvody na zavedenie nútenej správy v banke.
5. október 1999: NBS zvolala na 6. októbra stretnutie veriteľov a akcionárov Priemyselnej banky. Guvernér M. Jusko vyhlásil, že centrálna banka je pripravená konať, ak nedôjde k urýchlenému vyriešeniu problémov banky. „Nie je možné, aby tu bola banka, ktorá si neplní záväzky,“ zdôraznil Jusko.
6. október 1999: Schôdzka veriteľov a akcionárov vyústila do dohody, ktorá mala vytvoriť priestor na návrh zmluvy oboch strán. „Dohoda o dohode“ bola dôvodom, prečo NBS neprikročila k žiadnym reštriktívnym krokom.
19. 10. 1999: NBS zaviedla nútenú správu na Priemyselnú banku. Hlavnými dôvodmi bol nedostatok likvidity na plnenie všetkých záväzkov banky, zadržiavanie platieb veľkých klientov, opakované neplnenie povinných minimálnych rezerv, nezvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a objavenie sa indícií, podľa ktorých vedenie banky mohol konať proti jej záujmom. (mn)
