m, ktoré kritizujú niektoré výrobné podniky amerických firiem v zámorí za zlé pracovné podmienky. Americká firma priznala, že indonézski zamestnanci, ktorí vyrábajú pre spoločnosť športovú obuv, pracujú v podmienkach s nedostatočnými opatreniami na ochranu zdravia a bezpečnosti.

Veľa západných firiem v minulosti presunulo svoje výrobné závody hlavne do Ázie, keďže týmto spôsobom mohli výrazne ušetriť náklady na pracovníkov vzhľadom na neporovnateľne nižšie platy v regióne ako doma. Okrem toho spoločnosti sídliace tisícky kilometrov od svojich výrobných liniek náročky prehliadali zlé podmienky v podnikoch v krajinách tretieho sveta. Charakteristické pre tieto výrobné haly, tzv. sweatshopy, je, že okrem nedostatočných ochranných opatrení a nízkych platov zamestnanci nie sú ani informovaní o nebezpečenstvách. A aj keby sa sťažovali, pri danom počte nezamestnaných nie je problém hocikoho hocikedy nahradiť. Reebok priznal, že v dvoch indonézskych závodoch boli zamestnanci vystavení pôsobeniu nebezpečných chemikálií, ktoré spôsobovali vracanie a vyrážky. Reebok vyhlásil, že svojou správou o podmienkach v zámorských fabrikách chce dokázať, že nemá čo skrývať. A že spoločnosť je ochotná túto situáciu riešiť, čo podložila tým, že použila už približne pol milióna dolárov na zlepšenie pracovných podmienok. Podľa niektorých ohlasov tento krok priniesol pre firmu minimálne utlmenie kritiky zo strany organizácií na ochranu ľudských práv. Samozrejme, v dnešnej Amerike to môže znamenať aj dobrý marketingový ťah, keďže čoraz častejšie sa v Spojených štátoch amerických objavujú hlasy proti zneužívaniu pracovníkov v zámorí.

Reebok nie je jediná americká spoločnosť, ktorá je upodozrievaná z toho, že núti svojich zamestnancov robiť za nízke platy a v nevyhovujúcich podmienkach. V poslednom čase sa kritiky sypali hlavne na americkú spoločnosť Nike. Tá už dlhší čas čelí útokom pre zlé podmienky a neochote súčasný stav napraviť.

GABRIEL KÁDASI