ých rodičov do školy. Tí doma synovi dohovorili a on sľúbil, že už nikdy nebude žiadne dievča obťažovať. „Pre veľa chlapcov je toto jediná forma, ako upútať pozornosť. Inú, vhodnejšiu zatiaľ nepoznajú,“ hovorí psychologička PhDr. Zuzana Kľačanská. Podľa niektorých pedagógov je obťažovanie medzi spolužiakmi na základných školách normálne a prirodzené. Chlapci to často považujú len za dobrú zábavu. „U nás na škole takéto problémy nemáme,“ hovorí bratislavská učiteľka, ktorá si neželá byť menovaná. Na školských chodbách celého Slovenska je však tľapnutie po zadku úplne bežné. Nie všetkým dievčatám prekáža. Väčšinou s tým neurobia nič, prinajhoršom dajú chlapcovi facku, potknú ho alebo ho udrú. „Dievčatá sa rady páčia, ale v žiadnom prípade nemožno povedať, že si o niečo koledujú. Každý človek má ľudskú dôstojnosť a chlapec sa v takomto prípade musí ovládnuť. Obťažovanie medzi spolužiakmi jednoducho nemožno tolerovať,“ hovorí Kľačanská. Riešením sú rozhovory na hodinách etickej výchovy, kde každý žiak povie svoj názor. Sexuálne obťažovanie, ktoré napríklad v USA tvrdo postihujú, lebo ho považujú za porušovania ľudských a občianskych práv, nie je na Slovensku vôbec definované v zákone. Riaditeľ sekcie legislatívy a prevencie kriminality ministerstva spravodlivosti Peter Štift na otázku SME, prečo v zákone neexistuje pojem sexuálne obťažovanie, povedal: „Nie je to upravené tak, že by to bolo trestné, lebo z takéhoto zákona by vyplynuli veľké dôsledky. Takéto záležitosti by sa mali riešiť priamo napríklad na pracovisku.“