Tender organizovalo ministerstvo hospodárstva. Štátne firmy v jeho rezorte chceli predať 36 % akcií firmy Globtel GSM. Nakoniec sa ukázalo, že víťaz tendra si pre zlú formuláciu podmienok vysvetľoval svoju úlohu inak ako ministerstvo. To isté sa stalo aj v prípade záujemcu, ktorý skončil na druhom mieste. Konkrétne išlo o poskytnutie preklenovacieho úveru Slovenským elektrárňam. Po tom, čo sa ani s prvým, ani s druhým záujemcom ministerstvo nedohodlo, tender zrušilo a vyhlásilo nový. Paradoxne v ňom už o preklenovacom úvere, pre ktorý sa ministerstvo rozišlo s víťazmi prvého tendra, nebolo ani zmienky. Jediným efektom konania ministerstva bolo oddialenie predaja akcií Globtelu a tým aj možnosti získania hotových peňazí.
KAUZA NAFTA GBELY
Kauza vypukla po tom, čo sa Vladimír Poór pokúsil predať Naftu Gbely americkej firme Cinergy. Černák sa následne dopustil celého radu nešťastných vyhlásení zahrnujúcich vetu, že „vláda neuznáva predaj firmy Arad“, čo je zásadné porušenie práva súkromnej osoby nakladať so svojím majetkom. Černák neváhal vyhrážať sa odňatím ťažobných práv a podobne. Okrem toho sa Černák v prvej reakcii pokúsil o odvolanie šéfa SPP Pavla Kinčeša, čomu potom zabránil premiér Dzurinda. Hlavnou politickou chybou Černáka však bolo, že vládu presvedčil o vine predstaviteľov FNM, čo sa neskôr ukázalo ako nezmysel. Praktickým výsledkom bol vnútorný rozvrat SDK a výrazné oslabenie dôveryhodnosti a pozície predsedu vlády v koalícii.
KAUZA DEBLOKÁCIE
Minister Černák v tejto kauze nerešpektoval dostatočne výhrady vicepremiéra Mikloša a namiesto vyvodenia zodpovednosti za chyby sporný tender schválil. Černák pritom verejne tvrdil, že všetky Miklošove pripomienky boli zapracované do zmlúv. To sa ukázalo ako nepravda - okrem ignorovania výhrady o krátkosti času tendra neobsahuje zmluva medzi elektrárňami a Devín bankou klauzulu o vypovedateľnosti, ak sa ukáže, že Devín banka dlhuje štátu. Okrem toho táto zmluva stanovuje možnosť sankcií za neplnenie záväzkov voči elektrárňam oveľa voľnejšie, ako je to pri zmluve medzi štátom elektrárňami. Hrozí teda, že štát si v prípade problémov sankcie voči elektrárňam uplatní, ale elektrárne si ich už voči Devín banke uplatniť nebudú môcť.
KAUZA PRIEMYSELNÁ BANKA
Za tichej podpory štátnych firiem z Černákovho rezortu došlo k skrytej privatizácii Priemyselnej banky. Namiesto tvrdého postupu voči týmto subjektom sa Černák vydal cestou zvaľovania viny na ministerstvo financií. Podobne ako v kauze Nafta Gbely sa však aj v tomto prípade ukázalo, že ministerstvo financií má úplne iné záujmy ako privatizácia Priemyselnej banky. Naopak, Černák bol tým, kto celý proces zvyšovania základného imania a tým aj privatizácie obhajoval.
