V Česku sa schyľuje k zmene kabinetu a celkom iste aj k vzniku väčšinovej vlády. Je niekoľko možností, ako dopadne hra, v ktorej najvyššími kartami hrá ODS, jedno je však isté už teraz - víťazom bude ODS a komunisti. Na rozdiel od Klausovej ODS sa tým KSČM netají. Jej predseda Miroslav Grebeníček cez víkend otvorene vyhlásil, že jeho strana politicky neprerobí na žiadnom zo zvažovaných riešení. Má pravdu. Od jesene minulého roka preferencie KSČM sústavne stúpajú a podľa posledných prieskumov by v prípadných voľbách dostala okolo 20 percent hlasov. Stala by sa teda druhou najsilnejšou stranou v českom parlamente. Keby vznikla tzv. dúhová koalícia, teda všetci proti komunistom, znamenalo by to, že KSČM by bola jedinou opozičnou stranou. To by ju silne zviditeľnilo a pri taktickom postupe bez ortodoxnej rétoriky, nezdôrazňovaní svojho cieľa - zvrhnúť demokratickú (rozumej kapitalistickú) spoločnosť by svoju pozíciu ešte upevnila. Ale aj ak vznikne červeno-modrá, tzv. veľká koalícia (ODS a ČSSD), dá sa predpokladať, že pri doterajšej opozičnej nemohúcnosti štvorkoalície (KDÚ, ÚS, ODA a DEU), by komunisti ďalej profitovali. Variant zvrhnutia Zemanovho kabinetu a vznik staronovej centro-pravicovej vlády by do ČSSD priniesol vnútrostranícky boj, čo by sa po nejakom čase z hľadiska komunistov rovnalo takmer prvému variantu.
Ako je to možné, že desať rokov po novembrovej revolúcii majú v Česku komunisti takú podporu? Faktorov je niekoľko, ani jeden však nie je dobrou známkou pre politikov a celú spoločnosť. Málokto si v porevolučnom období uvedomil, že česká spoločnosť sa vždy orientovala pomerne naľavo a pred vojnou patrila komunistická strana k jednoznačne najsilnejším subjektom. Také korene sa nedajú vyvrátiť jednou zamatovou revolúciou, nehovoriac už o neexistujúcom vyrovnaní sa s minulosťou. Od vzniku samostatnej Českej republiky sa už o komunistov nikto nezaujímal, čo bol kardinálny omyl, osobitne od demokratických politických strán, ktoré navodzovali atmosféru, že KSČM je akousi uzavretou sektou vo svojom svete, ktorý už dávno neexistuje, a s predstavami, ktoré už nikoho nemôžu osloviť. Zatiaľ však KSČM prešla obrodným procesom a celkom zakotvila na marxisticko-leninských postoch. Stala sa tak prakticky v celej Európe - spolu s nemeckou PDS - jedinou pravovernou a akcieschopnou komunistickou stranou, navyše so stále stúpajúcou podporou. Na pôde už ortodoxnej marxistickej strany navyše prebieha živá ideová diskusia, ako pochopiť z leninského hľadiska terajšiu globalizáciu svetového kapitalizmu a aké taktiky boja za novú formu socializmu voliť.
MARTIN ČAREK, Praha
(Autor je spolupracovníkom SME)
