Po zložitej celodennej operácii včera na južnom brehu Temže oproti budove parlamentu vztýčili najväčšie vyhliadkové koleso na svete do jeho konečnej polohy. Londýnske oko, ako sa koleso volá, je jednou z atrakcií na počesť príchodu nového tisícročia. Koleso vážiace 1500 ton dali do želanej polohy až v skorých ranných hodinách. Podľa pôvodného plánu ho mali vztýčiť už v sobotu večer, technici však vzhľadom na zložitosť operácie neponechali nič na náhodu. Londýnske oko meria 135 metrov a je štvrtou najvyššou stavbou v britskej metropole. Je napríklad skoro o 40 metrov vyššie než slávny Big Ben, ktorý stojí na druhom brehu Temže. Od januára umožní denne 15 000 záujemcom počas tridsaťminútovej prechádzky pokochať sa dosiaľ neznámym pohľadom na Londýn. Pri dobrej viditeľnosti dovidia až do vzdialenosti 40 kilometrov. Vstupenka pre dospelých bude stáť 7,45 libry a pre deti 4,95 libry. Koleso je možné pozrieť si aj na internete na adrese http://www.british-airways.com/londoneye. Londýnske oko mali nad Londýnom vztýčiť už v septembri, pre technickú poruchu to však museli odložiť.
V NEMECKU NAŠLI SCHINDLEROV ZOZNAM
Od roku 1984 ležal kovový kufor na povale rodinného domčeka v dolnosaskom meste Hildesheim. Tam strávil Oskar Schindler, rodák z moravských Svitav, ktorý sa stal hrdinom slávneho filmu amerického režiséra Stevena Spielberga Schindlerov zoznam, niekoľko posledných mesiacov svojho života. Teraz kufor otvorili. Bolo v ňom množstvo listov, dokumenty, novinové výstrižky, záznamy, ale aj originál Schindlerovho zoznamu s menami 1200 židovských väzňov koncentračného tábora Gross Rosen a Osvienčim, ktorých Schindler zachránil pred smrťou vo vyhladzovacom tábore. Za tento čin Schindlera, ktorý niekoľkokrát navštívil Izrael, zapísali ako jedného z prvých na pamätník Yad Vashen ako záchrancu židovských životov. Obsah kufra už vyhodnotili nemeckí a izraelskí historici. Podľa ich názoru ukazuje Schindlera ako človeka, ktorý mal veľa ľudských chýb, ale ktorý v rozhodujúcej chvíli vedel, ako sa má zachovať. Svedčí o tom nájdený stenografický záznam jeho reči, ktorou sa 8. mája 1945 lúčil so svojimi židovskými zverencami. Prosil ich, aby „pomstu za príkoria prenechali súdom“. Ďalšími cennými dokumentmi sú listy Schindlerovi z najrôznejších krajín sveta, ale aj plány a náčrty jeho továrne. Vedúci jedného z oddelenia pamätníka Yad Vashem Mordechai Paldiel už oznámil, že dokumenty nájdené v Hildesheime uložia v pamätníku. Včera sa vo Frankfurte nad Mohanom konala spoločná bohoslužba katolíckej a evanjelickej cirkvi, kde spomínali na zásluhy Oskara Schindlera.
(rst, ČTK)
