Vo vojne víťazia obchodníci so zbraňami nad občanmi

Keď šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Michael Camdesuss minulý týždeň vyhlásil, že ak bude Rusko naďalej zvyšovať výdavky na armádu, prestane ho Západ sponzorovať, ruský premiér Vladimir Putin sa nahneval: „On nie je tým najdôležitejším, kto rozhodu

je o financiách MMF,“ povedal. V sobotu sa v ruských vládnych kruhoch rozšírila správa, že sľúbenú pôžička 640 mil. USD Rusku zatiaľ neudelia. Premiér ihneď zvolil miernejší tón: „Máme dostatok vlastných prostriedkov na operáciu v Čečensku a ani jeden cent zo západných pôžičiek na tieto ciele nepoužijeme.“ Kde však nájde Rusko, ktorého občania nedostávajú mesiace plat a ktoré dlhuje polovici sveta miliardy dolárov, dostatok peňazí na vojnu, Putin nevysvetlil. Údajne bude bojujúcu armádu financovať zo zvýšených ziskov za ropu, ktorá na svetových trhoch zdražela. Pôvodne sa mali tieto peniaze použiť na sociálne programy a dlhy. Teraz, pár mesiacov pred voľbami, sa však ruskému obyvateľstvu dostalo vysvetlenie, že si je lepšie utiahnuť opasky, než žiť v strachu z teroristov. Jediný sektor ekonomiky, ktorý sa môže vďaka vojne na Kaukaze dostať z krízy, je vojensko-priemyselný komplex. Už teraz šéfovia bankrotujúcich závodov na tanky, samopaly, náboje a lietadlá jasajú. Štátne zákazky rastú. Armáda potrebuje nové zbrane a premiér Putin je ochotný za ne zaplatiť. Už 6. októbra na poloutajenom zasadaní komisie pre vojensko-priemyselnú politiku Putin urobil zbrojárom radosť. Zvýšil plánovaný nákup zbraní pre ruskú armádu na budúci rok 1,5-krát. Posledných desať rokov ruská armáda chradla a stretávala sa s nedostatkom potravín, teplého oblečenia či benzínu. Už nikto nedúfal, že štát sa zase začne o svoje vojsko starať. Vojna v Čečensku spadla generálom z neba. Dostali šancu. Zato občania bez výložiek o poslednú šancu prišli. Rozpočet Ruska je smiešne malý. Radikálne zvýšenie výdavkov na obranu a financovanie bezpochyby vlečúceho sa konfliktu v Čečensku znamená jediné - Rusko musí prejsť na takzvanú mobilizačnú ekonomiku. Sovietsky zväz za celú svoju históriu splnil len jednu päťročnicu - vo vojnových rokoch 1941 až 1945. Vtedy štát fungoval ako jednoliaty, obrovský zbrojný moloch prísne kontrolovaný z jediného centra. Militarizácie sa sovietska ekonomika nezbavila až do svojho krachu počiatkom 90. rokov. Vtedy asi 75 percent priemyslu obrovskej krajiny patrilo do kategórie obranný. Perestrojka všetko zásadne zmenila. Posledných desať rokov zbrojári živorili. Vojna v Čečensku je pre mnohé závody a ich veliteľov doslova spásou.