Jedným zo základných predpokladov začlenenia sa krajiny do NATO je vyčlenenie prostriedkov na zabezpečenie obrany vo výške minimálne dvoch percent hrubého domáceho produktu ročne. Podľa návrhu rozpočtu na rok 2000 je pre rezort obrany vyčlenených 1,35 percenta hrubého domáceho produktu. Naposledy dosahoval rozpočet pre armádu dve percentá v roku 1997. Ministerka financií Brigita Schmögnerová priznala, že je to práve minister obrany Pavol Kanis, ktorý pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu vo vláde najostrejšie zo všetkých ministrov presadzuje navýšenie prostriedkov pre svoj rezort a podporuje ho v tom aj vicepremiér Ivan Mikloš. „Financovanie armády je jednou z hlavných priorít, ktoré by mal štátny rozpočet zdôrazniť oveľa výraznejšie. Táto otázka súvisí s ambíciami Slovenska stať sa členom NATO, čo má nielen bezpečnostné a politické, ale aj ekonomické dôvody,“ hovorí Ivan Mikloš. Štátny tajomník Jozef Pivarči tvrdí, že vedenie Severoatlantickej aliancie vie o našich problémoch a pozná príčiny, no zároveň upozorňuje: „To čo sa dialo pri prvej vlne rozširovania aliancie, kde česká, poľská a maďarská armáda zďaleka nespĺňali všetky kritériá stanovené alianciou a napriek tomu boli akceptované ako noví členovia, sa v prípade ďalších štátov akceptovať nebude. Aliancia pravdepodobne bude striktne trvať na splnení kritérií.“ Dnes podľa neho armáda napriek tomu, že je suverénne najdôveryhodnejšou inštitúciou na Slovensku, nie je pre akútny nedostatok peňazí schopná plniť úlohy vyplývajúce zo zákona. „Obrana sa nedostáva medzi priority, ale naopak, klesá medzi nimi smerom dolu. Ak je určitá zahraničnopolitická orientácia a armáda je jeden z najdôležitejších prvkov na splnenie cieľa, potom to nemôže byť takto realizované,“ varuje Jozef Zadžora.