Takže Rusi majú ešte stále kam utiahnuť opasky. Tak za nich rozhodla vláda a generáli - svetová veľmoc predsa nemôže priznať, že naráža na dno. Veľmoc znamená podľa ich chápania predovšetkým veľ-moc, teda silu, rešpekt vzbudzujúcu armádu. Nová vojenská doktrína, ktorú predložil Kremeľ tento týždeň na schválenie Štátnej dume, obsahuje klauzulu prvého úderu, ktorá podľa expertov signalizuje teoretickú pripravenosť Ruska zaútočiť kedykoľvek na kohokoľvek jadrovými zbraňami. Nech je hodnota dokumentu akokoľvek proklamatívna, ide o jasný politický signál a zároveň aj posledný „príspevok“ prezidenta Jeľcina k budovaniu bezpečnostnej rovnováhy sveta na konci tohto storočia i na konci jeľcinovského Ruska.
V dokumente sa vraj ani raz nespomína NATO. Preč je obdobie výhražného a všade opakovaného „net“ o rozširovaní NATO na Východ, preč je i krátka etapa ochoty Ruska s NATO spolupracovať. Tú ukončil vojenský útok NATO na Miloševičovu Juhosláviu. Rusi však neveria humanitárnym dôvodom útoku. Vzali si z neho svoju lekciu, ktorá korešponduje s ich chápaním toho, čo hýbe svetom: Amerika chce vytvoriť jednopolárny systém sveta, systém, v ktorom bude dominovať ona.
Tento logický postup vedie napokon k situácii, keď Rusko vedie leteckú i pozemnú vojnu proti Čečenom (okrem iného aj aby ukázalo, že dokáže to isté, čo NATO v Kosove), a jeho letci nedostávajú načas žold. Jednotky bojujúce v prvej línii majú zastaranú výzbroj a ich helikoptéry vraj nie sú schopné lietať v noci. Rusko však kúpilo od Ukrajiny jedenásť strategických bombardérov schopných niesť jadrové nálože. Do svojej výzbroje pripravuje nové balistické „rakety 21. storočia“ Topol-M (minister obrany Sergejev je bývalým veliteľom raketových vojsk). Nové plány vyžadujú, pochopiteľne, ďalšie peniaze: vláda teda vyzvala zvýšiť vojenský rozpočet na budúci rok z 10 miliárd na 26 miliárd rubľov, pričom podľa slov generálplukovníka Georgija Olejnika, šéfa finančného odboru ministerstva obrany, je len na jeden mesiac vojny v Čečensku potrebné vynaložiť 4 miliardy rubľov (160 miliónov dolárov).
Nie je priam do očí bijúce, že táto veľmoc sa pritom topí v dlhoch a poberá potravinovú pomoc i finančné injekcie Medzinárodného menového fondu? Zástupca Svetovej banky v Moskve Michael Carter vyhlásil, že banka môže zastaviť ďalšie príspevky Rusku, ak sa vojenské výdavky zvýšia natoľko, že „destabilizujú rozpočet krajiny“. Premiér Putin má však na nevyslovenú obavu zahraničných prispievateľov odpoveď pripravenú - podľa neho Rusko nebude financovať vojnu v Čečensku z peňazí Svetovej banky a MMF. Podľa ruských predstaviteľov si iné (rozumej civilné) sektory jednoducho pritiahnu opasky.
Komu stačí táto odpoveď?
BAŠA JAVŮRKOVÁ
