Bitka pri severotalianskom Solferine v roku 1859 inšpirovala švajčiarskeho lekára Henryho Dunanta na napísanie knihy Svedectvo o Solferine, ktorá zmenila myslenie miliónov ľudí. Pod jej vplyvom sa piati švajčiarski dobrovoľníci rozhodli založiť prvú medzinárodnú laickú charitatívnu organizáciu, ktorá neskôr dostala názov Červený kríž. O 110 rokov neskôr - v roku 1969 - vypukla občianska vojna v nigérijskej Biafre. Odpoveďou na ňu bola iniciatíva skupiny mladých francúzskych lekárov, pracujúcich v radoch Červeného kríža, ktorí na pozadí revolučného študentského hnutia konca 60. rokov zakladajú organizáciu Lekári bez hraníc - Médecins sans Frontiéres (MSF). Medzi iniciátormi bol aj neskorší minister zdravotníctva a súčasný administrátor OSN v Kosove Bernard Kuchner, ale aj skupinka novinárov z medicínskeho časopisu Tonus. Ich snahou bolo vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol omnoho pružnejší ako Červený kríž. Sám Kuchner však MSF v roku 1979 opustil, pretože nesúhlasil so spôsobom distribúcie pomoci vo Vietname.
Heslom MSF bolo „liečiť a svedčiť“ a programom „pomáhať ľuďom v ohrození bez rozdielu rasy, náboženstva, filozofie a politiky“. Za 28 rokov práce v 80. krajinách sveta všetkých kontinentov sa Lekári bez hraníc stali podľa Nobelovho výboru „najväčšou nevojenskou a mimovládnou organizáciou sústreďujúcou sa na pomoc v akútnych situáciách“. V Peči, ktorá sa s takmer 80 percentami zničených domov stala symbolom kosovskej tragédie, sídlia v malej vilke na predmestí. Popri lekárskej pomoci, určenej najmä ľuďom, ktorí prešli psychickými traumami, pomáhajú pri oprave spálených striech domov. „Počítame s tým, že v každom opravenom dome môžu prezimovať 2-3 rodiny,“ vysvetľoval nám počas nedávnej návštevy mladý španielsky dobrovoľník. „Máme vlastný počítačový program, stačí zadať pôdorys budovy a on nám presne povie, koľko dosák a trámov bude treba. Vypočíta aj presné rozmery. Zatiaľ staviame len krovy, ktoré sa budú prikrývať zosilnenými umelohmotnými fóliami.“ Ich cieľom je obnoviť ešte do zimy asi 1000 striech.
Vo svete je pravdepodobne mnoho ľudí, ktorí si kladú otázku, či je vôbec potrebná prítomnosť dobrovoľníkov tam, kde by mali pomôcť oficiálne štátne agentúry bohatých krajín? Pribúdajúce konflikty a nešťastia vo svete dávajú jednoznačnú odpoveď - áno. Lekári bez hraníc boli medzi poslednými, ktorí nedávno opúšťali Východný Timor, a medzi prvými, ktorí sa po upokojení situácie opäť vrátili. Počas operácií NATO v Juhoslávii spravovali všetky utečenecké tábory v Macedónsku a Albánsku. Organizácia zozbiera ročne štvrť miliardy dolárov. Má pobočky v 23 krajinách a medzi jej 2000 dobrovoľníkmi je zastúpených 45 národov sveta. Nobelov výbor však ocenil najmä to, že bola počas celej histórie verná svojmu krédu: „Všetky obete nešťastí, spôsobených ľuďmi alebo prírodou, majú právo na čo najrýchlejšiu a najúčinnejšiu profesionálnu pomoc“.
(jk)
