ti, vie, že aj keď tomuto ideálu, najmä prechodom na nové ekonomické podmienky, sa rok za rokom približujeme, od cieľa nás delí ešte tá väčšia časť cesty. O cenovej politike v histórii a v prechode na nové ekonomické pomienky sa zhovárame so zástupcom riaditeľa odboru ceny Ministerstva financií, cien a miezd SSR Ing. Sergejom Kozlíkom.
Stav, v ktorom sa cenotvorba v súčasnosti u nás nachádza, je výsledkom mnohoročného vývoja. Mohli by ste stručne charakterizovať jeho jednotlivé etapy?
„Roky 1948 až 1953 môžeme nazvať prechodným obdobím, postupnou socializáciou národného hospodárstva v ňom dochádza k centralizácii cenotvorby. Ďalšie roky 1953 až 1956 sa niesli v znamení príprav nového systému riadenia tvorby cien. Vzal si za základ dva princípy - jednotnosť cien na celom území republiky a stop zvyšovaniu cien na jednotku parametra. V roku 1956 vydali cenovú vyhlášku zároveň s celoštátnymi cenníkmi. Po roku 1969 dochádza v našom národnom hospodársve k postupnej, i keď miernej decentralizácii cenotvorby, čo vyústilo do súčasného stavu, keď desať percent tvoria zmluvné ceny, dohoda medzi dodávateľom a odberateľom, zvyšok riadi cenová vyhláška.“
Čo odpoviete na adresu tých, čo vidia v dnešných zavádzaných opatrenia nebezpečenstvo, že sa ceny vymknú spod kontroly a ohrozia ich súčasný životný štandard?
„Pružnejšia regulácia cien je nevyhnutná, ak má naše národné hospodárstvo prejsť na nový, efektívnejší systém. Národné hospodárstvo a životná úroveň obyvateľstva sú spojené nádoby. Je absurdná predstava bohatého štátu a chudobných pracujúcich, čo platí aj opačne. Preto musíme dbať o trvalý súlad cenovej, mzdovej a sociálnej politiky.“ Smena, 17. októbra 1989
