Niektorých zamestnancov je lepšie oželieť. Dobrý vedúci má prehľad o tom, ako jeho podriadení trávia pracovný deň. Nepotrebuje k tomu pritom žiadnych „verných a oddaných“, na ktorých by si mal dať obzvlášť dobrý pozor. Donášanie majú totiž vo svojom natureli, a tak si ani šéf nemôže byť nikdy istý, či jeho zdroj nechodí na spoveď taktiež niekam inam a nereferuje o ňom samotnom. Dať pozor na svojich podriadených nie je vôbec zložité. Chce to len trochu pozornosti, prehľad o tom, kto koľko práce a v akej kvalite odovzdá. Dobrý manažér by mal pritom vychádzať z toho najzákladnejšieho - zo zdravej sebadôvery, z viery vo vlastné schopnosti a vo vlastný úsudok.
Nebrať oneskorencov
Snáď žiadny šéf nemá rád bezdôvodné neskoré príchody do práce. Dobrému šéfovi stačí jedenkrát, dvakrát do týždňa nazrieť do kancelárie a letmým pohľadom zistiť, či sa skutočne jeho podradení venujú svojej práci, tvrdia psychológovia. Chodiť permanentne neskoro je podľa nich nezdvorilé a rozvratné. Takýto „hriešnik“ všetkým okolo dáva najavo, že svoj čas považuje za dôležitejší, než je čas tých všetkých ostatných vrátane šéfa.
Zbytočne nezháňať klebety
„Podozrivý“ je zamestnanec, ktorý zakaždým, keď ho nadriadený potrebuje, hovorí telefonicky so svojimi známymi alebo kamarátmi. Je len otázkou času, kedy šéf zistí, že nepreberá iba pracovné záležitosti, potom takýto pracovník stratí autoritu a dôveryhodnosť u šéfa aj u svojich kolegov. Absolútne najhoršia situácia nastane, keď zamestnanec prestane komunikovať s ostatnými a sústredí sa len na zháňanie klebiet. Začne si tak dokazovať svoju vážnosť tým, že dôverné informácie vynáša von.
Pozor na milostné aféry
Trochu neškodného flirtovania môže byť na pracovisku užitočné. Nie sme totiž v Amerike a nie je u nás masovo rozšírený inštitút sexuálneho harašenia. Nesmie sa však zájsť príliš ďaleko. Hneď ako začnú človekom lomcovať prvé príznaky vášne, strávi viac času pozeraním sa na milého alebo milú než na prácu pred sebou. Rozchod, ku ktorému takmer určite dôjde (len málo párov dokáže vydržať), totiž prinesie depresie, zníženie pracovného výkonu, nechuť k práci. Dobrý šéf by mal takéto prípady riešiť hneď na začiatku. Najlepšie dohovorením, buď miernejšie alebo aj ostrejšie, podľa potreby. Vyhne sa tak nepríjemnej atmosfére na pracovisku a „rozloženiu“ pracovného tímu.
Ohováranie firmy
Jedným z najhorších hriechov zamestnancov je ohováranie firmy, v ktorej pracujú. Očierňovať svoju materskú firmu nie je dobré bez ohľadu na to, kde zamestnanec je, s kým a o akú príležitosť ide. Pokiaľ sa o takom prípade šéf dozvie a zistí, že niektorý zo zamestnancov nie dobre hovorí o svojej firme opakovane, je veľmi pravdepodobné, že sa mu tento stav nebude páčiť a že z neho vyvodí dôs-ledky. Túto otázku musia riešiť šéfovia rázne a nekompromisne. V mnohých prípadoch pomôže, keď niekoho z týchto „dobrákov“ prepustí. Odstrašujúci príklad pomôže firme, ale aj zamestnancom.
Pozor na negatívne postoje
Zvláštnu pozornosť by mali šéfovia venovať ľuďom, ktorí neustále hľadajú výhovorky, prečo niečo nejde, ktorí nedokážu v prípade problémov nájsť náhradné riešenia. Často sa stáva, že často ešte hľadajú výhovorky namiesto konštruktívnych riešení. A rovnakí sú aj niektorí šéfovia. Svojim podriadeným pritom nič podobné nechcú tolerovať. Predovšetkým v takýchto prípadoch by pritom mali ísť práve šéfovia príkladom.
Naučiť svojich ľudí plánovať
Každému pracovníkovi sa môže občas tolerovať zmeškaný termín. Ak odovzdáva svoju prácu neskoro takmer pravidelne alebo ju dokonca neodovzdáva vôbec, sotva by mal byť považovaný za oporu pracovného tímu. Niektorí zamestnanci si nedokážu prácu naplánovať. Ľudia s tvorivým duchom, napríklad novinári, sú často tým najhorším príkladom. Dáte im dva týždne, aby napísali článok, a oni búšia do počítača večer pred stanoveným termínom. Takýchto pracovníkov by mal šéf primäť k tomu, aby si svoj čas zorganizovali a prepracovali svoj systém plánovania. Na druhej strane by im mal dať najavo, že nemusí mať obavy z toho, že za každú chybu dostane „vyhadzov“.
Urobiť niečo navyše
Len málo šéfovho rešpektu si získa človek horekujúci nad návalom práce, ktoré preklína, ako je to v práci veľmi zlé. Tromi hlavnými spôsobmi, podľa ktorých šéf pozná, že ide o zamestnanca s nie príliš dobrým vzťahom k práci, je vzpurné správanie, naštvanosť a arogancia. Podobní ľudia iba otravujú ovzdušie a k dobrej pohode vo firme rozhodne neprispievajú. Väčšina z nich sa tiež „nepretrhne“ a robí len to, čo skutočne musí. Podobní experti nezoberú kolegovi ani materiál do kopírky, pretože to nemajú v náplni práce. V praxi však všetci robíme najrôznejšie veci, ktoré nie sú vyslovene súčasťou našej pracovnej zmluvy. Práve tomu sa hovorí byť súčasťou pracovného tímu. Pokiaľ zamestnanec robí len to, čo považuje za svoju pracovnú náplň, a odmieta pomôcť ostatným, potom je na najlepšej ceste, aby si ho vedúci všimol a on skončil ako nezamestnaný, uvádza zahraničná tlač. (r)
