V Bruseli sa dnes pri rozhovoroch s ľuďmi z Európskej komisie môže človek veľmi ľahko presvedčiť, že nás vidia v omnoho lepšom svetle, ako vnímame našu každodennú realitu my sami. Jeden zo zamestnancov komisie odrazil nedávno narážky skupiny slovenských novinárov na pretrvávajúce domáce neduhy lakonickým konštatovaním: „Áno, o tom všetkom veľmi dobre vieme, ale pre nás je podstatné, že sa radikálne zmenila atmosféra a postupne sa začína meniť aj kvalita.“ Ten pán vedel z častých návštev Bratislavy o stave slovenského hospodárstva možno omnoho viac, ako ktorýkoľvek z nás.
Je dobré, ak máme sami na seba prísnejší meter, než je ten, ktorým nás posudzujú v Bruseli. Až donedávna to totiž bolo presne naopak a plody podobnej schizofrénie budeme žať ešte dlho. Práve preto treba brať s veľkou rezervou vyhlásenia koaličných predstaviteľov, ktorí sa v eufórii z pozitívneho hodnotenia netajili tým, že po prípadnom pozvaní v Helsinkách dobehneme aj niektoré z krajín prvej skupiny. Slovensko stratilo príliš mnoho drahocenného času. Stredajšia správa hovorí najmä o tom, že sa nám podarilo splniť politické kritériá na vstup do EÚ. Sami najlepšie vieme, koľko to stálo úsilia a vnútorných zápasov v spoločnosti, aj keď to bolo iba minimum, ktoré od nás únia žiadala. Do tuhého však pôjde až teraz.
Bude zaujímavé sledovať premiéra Dzurindu, ako bude vysvetľovať slovenským bačom, že s bryndzou, ktorá sa vyrába z nepasterizovaného mlieka, nás do EÚ neprijmú. To už nebude tribúnový zápas s nepriateľom ľudu - Mečiarom. Bude treba obetovať zopár miliárd korún na ozdravenie bánk, vybudovať ďalší ropovod, aby sme neboli závislí len od toho z Ruska, sprehľadniť systém štátnych objednávok, ale aj nechať skrachovať zopár podnikov, ktoré na to jednoducho nemajú.
Zo vstupu do EÚ sa nemôžu stať preteky. Áno, pre Slovensko je dôležité, aby sa niekedy na jar budúceho roku dostalo do skupiny krajín, s ktorými sa už začali rokovania. Omnoho dôležitejšia ako konkrétny dátum vstupu bude však potom dôsledná príprava v oblasti ekonomiky a legislatívy. Tak, aby bolo pristátie čo najmäkkšie. Akékoľvek politicky motivované, unáhlené prijatie by mohlo destabilizovať nielen úniu, ale najmä prijímanú krajinu. Je teda dobré, ak sa budeme na seba aj naďalej pozerať omnoho prísnejšie, ako nás vidí Brusel. Aby sme vo chvíli, keď na semafore jedného dňa skutočne zasvieti zelená, boli dôkladne pripravení.
JURAJ KITTLER
