a, hodnotili dôsledky zmien v stravovaní aj slovenskí odborníci na výživu. Ako pozitívnu zmenu uviedli, že na Slovensku sa darí živočíšne tuky a bielkoviny nahrádzať rastlinnými, spotreba cukrov však naďalej ostáva neželane vysoká. Rastúce ceny okrem toho nútia ľudí kupovať lacnejšie a často menej kvalitné potraviny. Kritickým sa stal príjem vápnika u detí. Pokles konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov spôsobuje, že strava poskytuje deťom iba 60 percent potrebného vápnika. V súčasnosti sa preto výživári usilujú o oživenie a spopularizovanie mliečneho programu a o skvalitnenie školského stravovania. V porovnaní so začiatkom deväťdesiatych rokov totiž počet detí stravujúcich sa v školských jedálňach klesol na tretinu. Problémom predovšetkým na východnom Slovensku je podvýživa detí v rómskych osadách. Odborníkov v tejto súvislosti zaujal maďarský program na zlepšenie stravovania podvýživených detí. Ide o výplatu sociálnych dávok v nefinančnej forme - sociálne neprispôsobivé rodiny poberali miesto časti podpory kupóny, ktoré v sieti vybraných obchodov vymieňali za potraviny. Program sa zameral na rodiny s deťmi do veku 5 rokov, ktorých rodičia predtým podporu míňali na alkohol, a bol taký úspešný, že sa s jeho zavedením ráta aj na Slovensku. Vytvorilo by to aj nové odbytové možnosti pre domácich poľnohospodárov a výrobcov potravín. Neoficiálne odhady FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, totiž hovoria, že schopnosť Slovenska vyprodukovať potrebné množstvo základných potravín klesla pod 80 percent. To znamená, že musíme dovážať aj potraviny, ktoré by sme si mohli dorobiť sami.