Na bratislavskej premiére českého muzikálu Daniela Landu Krysař som sa snažila rozpamätať na dojmy, ktoré mi utkveli v pamäti z pražského naštudovania v divadle Ta Fantastika. Najintenzívnejšie som si pamätala prekvapenie z malého javiska. S kašírovanými kulisami pôsobilo prepchato a lacno, hlasy Sisy Sklovskej či Hany Křížkovej zneli v minipriestore akosi nepatrične veľkolepo. Inscenácia, ktorú Landa spoločne s manželkou aj režíroval, divadelne príliš neoslovila, aj keď mala zopár silných miest, pôsobivú hudbu a libreto. Na Novej scéne sa vďaka spojeniu Landu - autora s profesionálnym divadelným režisérom Jozefom Gombárom posunul muzikál výrazne dopredu. Vystavaním jednotiacej klenby, prepracovaním a zdivadelnením jednotlivých výstupov, scénickými nápadmi, vyvarovaním sa polopatizmov a pevným vedením hercov až teraz naplno vyznela sila textu a hudby. Gombár Krysařovi dodal, čo mu chýbalo - javiskovú atmosféru. Rozprávkovú, mystickú, mrazivo-hrozivú ako clivý tón Krysařovej píšťaly.

Krysař Daniela Landu nie je zhudobnením známeho príbehu o potkaniarovi, ktorý z pomsty zabije celé mesto. Domyslel motív vyvraždenia, nevyplatenie peňazí za prácu sa mu videlo málo na fatálny hnev bytosti povznesenej nad zemské statky. Krysař sa dištancuje od rybárov okradnutých ostrovanmi, neprehltne však, keď nie je ostrovanom dosť dobrý pre ich ženu. Urazená hrdosť a vášnivá láska, to už sú dobré dôvody na pomstu. Láska tiež prinúti rozvážnu rybárku postaviť sa za manžela odhodlaného vraždiť, pred láskou kapituluje aj Osud, keď poruší odveké pravidlá a vráti Krysařovi mŕtvu milú. Nie je to však rozprávka. Pre Landu je tiež dôležitý vykonávateľ Krysařovej pomsty: masa. Nad ňou sa zamýšľa, pred ňou varuje. Ukazuje jej zmanipulovateľnosť, najmä keď roky potláčala spravodlivý hnev. Jej slabosť, keď sa rozmení na jednotlivcov a v hre sú zrazu konkrétne city. A nebezpečnosť, keď sa - a veľmi ľahko - vymkne z ruky. Landove myšlienky umocnila nielen Gombárova sugestívna réžia, ale aj choreografia Šárky Ondřišovej. V pražskej verzii nebezpečenstvo presvedčenia, že sila znamená právo, podčiarkli vzpriamené pravice. Lenže evokovali nacistické gesto a už tu bola skvelá vábnička pre tých, ktorí pre Landovu minulosť skína mali už dopredu hotový názor. Neboli ochotní počúvať, poslúžil argument vytrhnutý z kontextu, aby dielo zmietli zo stola. V Bratislave sa tak dvíha ruka zovretá v päsť. Ide z nej rovnaká hrôza a nedáva lacnú zámienku. Choreografie tiež doťahujú komické roviny libreta, dialógy opilca a zvedavca sú rozpracované na spôsob horníčkovsko-werichovských predscén. Sisa Sklovská ovláda javisko dramatickým spevom aj výrazom, Landa ako Osud - hlavný manipulátor - je charizmatický a dôrazný, na Janovi Apolenářovi cítiť suverenitu odohratých predstavení v Prahe. Peter Slivka má možno herecké rezervy, vyváži to však sugestívnym zjavom. A ešte Karol Čálik. Ten nepovyťahoval žiadne „šuplíky“ operetného mlado- a starokomika, presne sa vcítil do Landovej hudby, humoru aj poetiky a vytvoril jednu z najpôvabnejších postavičiek muzikálu. BARBORA DVOŘÁKOVÁ