Vojenský prevrat nie je v Pakistane žiadnou novinkou a vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v posledných mesiacoch nie je ani veľkým prekvapením. História samostatného Pakistanu (od roku 1947) je s armádou pevne spätá, armádni generáli viedli štát od vzniku prakticky polovicu jeho existovania. Prečo však politici na celom svete tentokrát veľmi pohotovo reagujú na nedemokratický, ale zatiaľ pokojný priebeh odstránenia skorumpovaného premiéra Naváza Šarífa? Odpoveď súvisí s podzemnými jadrovými pokusmi, ktoré Pakistan vlani uskutočnil ako odpoveď na jadrové pokusy Indie. Islamabad disponuje jadrovými zbraňami a to svetové veľmoci znepokojuje. Ich reakcie sú preto zatiaľ skôr veľmi opatrné a obmedzili sa na diplomatické konštatovanie o potrebe dodržiavania ústavných princípov a znovunastolenia demokracie v krajine.
Hlavný armádny veliteľ Pervez Mušarraf, ktorý Šarífa zvrhol, nevyhlásil ani stanné právo a prvé reakcie ukazujú, že za zosadeným Šarífom sa nebude cnieť ani politickým stranám a jeho voličom. Zahraničie preto zatiaľ vyčkáva, ako sa situácia vyvinie, silové intervenovanie (hoci len verbálne) by boli v neprehľadnej situácii predčasné. Po aspoň čiastočnom vyjasnení čaká Washington, ktorý hrá v tejto oblasti už tradične arbitra, ťažká úloha. V priebehu posledného roka sa napätá situácia medzi rozhádanými jadrovými súrodencami - Indiou a Pakistanom upokojila. Ale v lete sa v Kašmíre znovu rozhorel vojenský konflikt a potom, čo v tejto himalájskej oblasti začali padať aj vojenské stíhačky, Clintonova administratíva donútila Šarífa stiahnuť svoje jednotky podporujúce kašmírskych separatistov z indického územia. Spojené štáty väčšinou hrali s pakistanskou kartou, tentokrát však stavili na ústretovejšiu Indiu. Šaríf sa stal solitérom bez dostatočnej podpory doma alebo v zahraničí. Ústup z Kargilu vyvolal konflikt medzi ním a armádnymi jastrabmi. Ľudia v Pakistane považovali podriadenie sa Washingtonu za ponižujúci ústupok.
Tvrdý protiindický kurz patrí v Pakistane k základnej výbave politika, ktorý chce dobre vychádzať s armádou. Platí to ale aj naopak. Po dvoch mesiacoch slovných prestreliek sa dostala k slovu zatiaľ len výhražná reč zbraní. Vojaci namiesto rozkazu premiéra rešpektovali rozkaz svojho generála. Šaríf totiž predtým porušil ďalší z nepísaných zákonov - na miesto Mušarrafa vymenoval šéfa tajnej polície. Otázka znie - ako ďalej v krajine, kde posilňujú svoj vplyv islamistickí fundamentalisti, štátne úrady sú skorumpované a novinári sedia vo väzení. V Pakistane hrozí občianska vojna a navyše krajina vlastní jadrové zbrane.
MAREK CHORVATOVIČ
