BRATISLAVA (SME - pal) - Pani Jana Šubová je na vozíčku takmer celý život. Naučila sa na miesta, ktoré nepozná, nechodiť bez pomoci. „Bratislava je dosť veľká, keď sa niekam nedostanem, skúsim to inde, kde bezbariérový vchod majú,“ hovorí. Banku alebo reštauráciu si nevyberá podľa kvality, ale podľa toho, či má, alebo nemá schody. V zahraničí venujú telesne postihnutým podstatne viac pozornosti, napríklad v USA je bezbariérový prístup do každej budovy samozrejmosťou, ale situácia sa postupne zlepšuje aj v strednej Európe. Napriek tomu, že slovenské mestá majú čoraz viac bezbariérových chodníkov, podchody sú pre vozičkárov naďalej nepoužiteľné a miest, kam sa nedostanú, je ešte stále veľa. Sú medzi nimi bankomaty, ale aj internáty a vysoké školy. „Na úrad práce v druhom bratislavskom obvode vedú schody, ďalšie - navyše bez zábradlia - sú dokonca pred kanceláriou pre ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Prejdem ich na barlách, ktoré si so sebou beriem pre takéto prípady,“ hovorí pani Šubová. Keby chcela ísť do divadla, vyberie si radšej Operu SND, len sa musí vopred ohlásiť, aby jej mohli pripraviť vstup. Do Astorky sa však nedostane. Herec Matej Landl z tohto divadla, ktorý sa sám angažuje za projekt Slovensko bez bariér, povedal: „Mrzí ma to. V budúcej rekonštrukcii sa počíta s výťahom, ale teraz by nás vyšiel na 200-tisíc a na to nemáme peniaze.“ Na Slovensku od roku 1994 platí vyhláška, podľa ktorej každá novopostavená budova musí byť bezbariérová a okresný úrad nevydá stavebné povolenie bez tejto podmienky. Za jej nedodržanie môžu podnikatelia dostať pokutu do výšky maximálne 400-tisíc korún. Štát však nemá dosť peňazí na to, aby nasledoval príklad Spojených štátov. Preto vznikol projekt Slovensko bez bariér, ktorý si vzala na starosť nadácia Gemma 93. Jej riaditeľ Daniel Brezina však tvrdí, že „podnikatelia radšej investujú do reklamy a podporujú známeho športovca, než aby podporili projekty pre zdravotne postihnutých občanov“.