V zeleno-bielych dresoch preto vybehli na trávnik, s výnimkou Kocúreka a Drobňáka, hráči domácej treťoligovej rezervy. Pre upresnenie treba zároveň dodať, že spomínaní dvaja futbalisti nie sú rozbíjačmi súdržného štrajkujúceho zoskupenia, ale v jarnej časti uplynulej sezóny boli hráčmi B-mužstva a vedenie Tatrana voči nim žiadne peňažné resty nemá. Profesionálom s finančnými suchotami tak prišiel termín pohárového duelu proti Bratislavčanom aktuálne vhod. Môžu argumentovať faktom, že volili formu menšieho zla, keď odmietli nastúpiť v stretnutí Slovenského pohára, v ktorom sa nehrá o prepotrebné superligové body, ale „len“ o trofej, ktorá zrejme už ani svojmu konečnému víťazovi nezaručí účinkovanie v európskych súťažiach. Taká je síce pravda, lenže futbal sa hrá odjakživa nielen nohami, ale aj hlavou a práve to si uvedomuje pred najbližším majstrákom tréner Prešova Mikuláš Komanický. „Napriek tomu, že sa mužstvu v lige pomerne darí, psychická pohoda v ňom je naštrbená. Ako hlboko zapustila nepohoda korene, sa neodvážim v tejto chvíli povedať, no zo sobotňajšieho ligového zápasu v Senci mám už teraz veľké obavy.“ V súčasnej situácii na Šariši, keď hráči kritizujú vedenie a naopak, si vytrpí svoje práve Komanický. „Najprv odchádzajú tréneri, až potom hráči. Taký je futbalový život.“ Zdá sa, že aj na takú alternatívu je Komanický pripravený.