Čo to bude znamenať pre plavebné spoločnosti a špeditérov?

„Budú musieť pokračovať v náhradných riešeniach, hľadať iné cesty na prepravu tovarov, ako je dunajská vodná cesta. Pre niektoré môže táto situácia znamenať ukončenie činnosti. V súčasnosti sa preprava po Dunaji v spolupráci s juhoslovanskou plavbou uskutočňuje v minimálnom objeme. No vzhľadom na to, že sa musí používať kanál Tisa - Dunaj - Tisa, vznikajú náklady, ktoré predražujú cestu a robia ju pre niektoré druhy tovarov nekonkurencieschopnou.“

Je zrejmé, že slovenské hospodárstvo utrpí značné straty, ak sa Dunaj otvorí až na jar, pretože to bude už rok, čo sa po Dunaji cez Juhosláviu prestalo plaviť.

„Škody vznikajú tým, že nie je možné využívať dunajskú vodnú cestu, a teda výhodné dopravné tarify. Všetky náhradné cesty sú podstatne drahšie. Pri veľkorozmerných tovaroch, napríklad nádržiach, reaktoroch, ktoré majú dĺžku až dvadsaťpäť metrov, sa preprava inými cestami stáva takmer nemožná a slovenské, české a čiastočne poľské firmy nemôžu uspieť v tendroch na zahraničných trhoch. Preprava sa veľmi predraží, ak sa vezie tovar dlhými trasami kamiónmi a ťahačmi.“

Prerušili sa preto kontrakty, ktoré majú uzavreté slovenské firmy?

„Kontrakty sa nezrealizujú a dostávajú ich firmy z iných štátov.“

Keby Juhoslovania teraz rozhodli, že povolia plavbu cez svoje územie pre plavebné spoločnosti všetkých štátov, dalo by sa po Dunaji plávať napriek zničeným mostom, ktoré sú v koryte?

„Klasický tovar, ktorý sa vozil po Dunaji napríklad uhlie, hnojivá tie fakticky nie je možné prepravovať, ale veľkoobjemový tovar by bolo možné dopravovať aj z Bratislavy, pretože tento tovar by zniesol zvýšenie cien. Je reálny predpoklad dopravovať strategické tovary pre juhoslovanské hospodárstvo, čiže uhlie, oceľ, konštrukčné prvky, ak dôjde k zrušeniu embarga Európskej hospodárskej komisie na tieto tovary.“

RICHARD FILIPKO